Paradoxne, delegácia bola na ceste k miestu inej poľskej národnej tragédie, ku Katyňu, v ktorého okolí boli na základe rozkazu Stalina vyvraždení poľskí vojaci a inteligencia. Bohužiaľ, v nepriaznivých poveternostných podmienkach pri hustej hmle lietadlo pri pristávaní zrejme letelo príliš nízko, zavadilo o stromy, stratilo krídlo a nekontrolovane spadlo. Predchádzala tomu zhoda nešťastných okolností: vojenské letisko v Smolensku nemalo precízne navigačné systémy, viditeľnosť bola mimoriadne nízka a posádka lietadla takisto vykonala rad chýb vedúcich k nešťastiu.
Na mieste zomrel prezidentský pár, mnohí poslanci a ďalšie osobnosti spoločenského, politického i kultúrneho života.
Správa o nešťastí najprv na pár dní zjednotila národ a vzájomné antagonizmy zostali umlčané. Po tejto chvíli šoku sa však rozpory medzi dvojčaťom zosnulého prezidenta Jarosławom a vtedajším premiérom Tuskom a ich tábormi ešte zintenzívnili. Ich palivom sa, bohužiaľ, stala aj letecká katastrofa.
Prvý vážnejší spor sa týkal miesta, na ktorom bude prezidentský pár pochovaný. Ich pozostatky boli napokon napriek protestom uložené v krypte Wawelskej katedrály v Krakove, v spoločnosti poľských kráľov, najvýznamnejších literátov a otca vlasti Józefa Piłsudského. Protestujúci namietali, že zásluhy prezidenta nedosahujú úroveň tohto poľského panteónu. Ďalší spor bol o kríž pred prezidentským palácom a o jeho miesto. Neskôr boli hádky o umiestnenie pomníka obetiam a pomníka prezidentského páru.
Najväčším nešťastím sú však podľa mňa konšpiračné teórie, ktoré sa po katastrofe vyrojili. Ich hlavnou tézou je, že lietadlo nepadlo z vyššie uvedených príčin, ale kvôli výbuchu (prípadne dvom). Konšpirátori naznačujú, že za výbuchom mal byť premiér Tusk v spolupráci s Putinom. Tieto teórie živí najmä časť vládnej strany PiS, najhorlivejším apoštolom tejto viery je bývalý minister obrany Macierewicz a jeho akolyti z rôznych kruhov. Sám Jarosław Kaczyński pred tromi rokmi v emotívnom vystúpení v parlamente kričal na svojich rivalov: “Vy ste ho (brata) ničili, vy ste ho zavraždili!”. Veriaci v takúto teóriu tvoria najpevnejšie bašty PiSu.
Dnes je to už desať rokov. Pamätám sa presne, čo som robil, keď som dostal SMS o katastrofe od mojej vtedy ešte len pomerne čerstvej priateľky, severanky... V leteckom nešťastí zahynuli predstavitelia oboch politických táborov, mnohí dobrí, čestní ľudia, osobnosti odboja. Veľmi želám mojej druhej vlasti, aby sa táto udalosť premenila z hrádze naprieč spoločenstvom v tmel. Možno o tom nie sú celkom presvedčení, ale práve to v dnešnej dobe potrebujeme.
Česť pamiatke všetkých obetí katastrofy bez výnimky!
