Rozpačitý koniec úradovania gdańského arcibiskupa
Pred časom som písal o gdańskom arcibiskupovi Sławojovi Leszkowi Głódźovi. Na jeho početné prešľapy sa veriaci z arcidiecézy aj spoza nej rozhodli pápeža upozorniť tak, že si objednali celú stranu v jeho obľúbených talianskych novinách a prosili na nej, aby sa zaoberal konaním preláta. Bol to len posledný z pokusov veriacich aj kléru o riešenie ťažkej situácie v severopoľskej arcidiecéze. Celé kalendárium pokusov zvnútra cirkvi o diskusiu v tejto veci ponúka článok šéfredaktora poľského katolíckeho magazínu Więź Zbigniewa Nosowského. Prvým bodom vo výpočte krokov je reportáž v pravicovom týždenníku Wprost z roku 2013 o mobingu, ktorého sa mal arcibiskup dopúšťať voči svojmu osobnému kaplánovi. Príbeh anonymne potvrdzujú iní kňazi z diecézy. Celkovo Nosowski uvádza 15 prípadov pokusov o riešenie situácie v arcidiecéze, od zdokumentovaných osobných bratských napomenutí kňazov, cez stretnutie kňazov z arcidiecézy s apoštolským nunciom (traja odvážni kňazi predstavili cez nuncia do Vatikánu svedectvá svoje aj spolubratov o alkoholizme metropolitu, jeho násilnom správaní voči podriadeným, obchodovaní s cirkevnými úradmi a hodnosťami, ľahkovážnom prístupe k problému pedofílie medzi klerikmi atď.) až po aktívne protesty laikov. Nič z toho nepomohlo. Arcibiskup Głódź si počas svojej kariéry vytvoril pevné vzťahy v najvyšších cirkevných kruhoch a bol neodvolateľný.
V polovici augusta dovŕšil gdańský arcibiskup kanonický vek 75 rokov, v ktorom musel pápežovi predložiť svoju rezignáciu na vykonávaný úrad. Pápež jeho rezignáciu prijal okamžite v deň jeho narodenín (čo sa až tak často nestáva). Zároveň nevymenoval jeho nástupcu, ale iba apoštolského administrátora, dočasného správcu. V katolíckych médiách v Poľsku sa otvorene hovorí o tom, že nikto sa veľmi nehrnie upratovať v ťažko zranenej diecéze a viacero kandidátov prestížny úrad odmietlo. Uvidíme, kto a kedy nájde odvahu.
Kňazi vs. biskupi 1:3
Nedávno médiami prebehla informácia o tom, že v katolíckom Írsku bol tento rok vysvätený jediný novokňaz. Jeden novokňaz na 26 diecéz. Zároveň boli v tomto roku zatiaľ vysvätení traja noví írski biskupi (jeden z nich je novým nunciom v Burkine Faso a Nigeri, dvaja diecézni). Tento stav nie je bez kontextu a bez vývoja. Írsko bolo dlho považované za katolícku krajinu, niečo ako Poľsko či Malta. Obrovská väčšina obyvateľov sa hlásila ku katolíckej viere, čo sa odzrkadľovalo aj na legislatíve a vzťahoch s politikmi. Silná a rýchla laicizácia však nebola a nie je spôsobená hlavne zhnitým západom a väčším bohatstvom írskych domácností. Príčinou je presne to, čo lomcuje západnou cirkvou v posledných rokoch: farizejstvo cirkevných predstaviteľov, krytie si vlastných chrbtov, prednosť dobrého mena kňazov pred utrpením poškodených veriacich, najmä detí a s tým súvisiaca strata morálnej autority cirkvi. Mladí veriaci potrebujú silné a pravdivé vzory, predstaviteľov, za ktorých sa nemusia hanbiť a ktorí nežijú skryté životy úplne odlišné od toho, čo hlásajú. Možno aj preto sa našiel iba jeden novokňaz...
Podľa štatistík je aktuálne najrýchlejšie sa laicizujúcou krajinou na svete Poľsko. Symptómy sú podobné, ako poznáme z Írska, uvidíme, ako to dopadne.
Správna odpoveď? LGBT ideológia
Kedysi sa hovoril katolícky vtip o tom, ako sa pani katechétka pýta na hodine žiaka, čo je hnedé, rýchlo lozí po stromoch, má špicaté ušká a rado sa napcháva orieškami. Žiačik odpovedá, že normálne by to bola veverička, ale keď sa pýta pani katechétka, bude to zrejme Ježiško.
Zdá sa mi, že dosť často je v ostatnej dobe takouto odpoveďou LGBT ideológia, minimálne pri niektorých „katechétoch“. Konkrétne mi ide o knihu Láske sa treba učiť od talianskych katolíckych autorov, úzko spolupracujúcich s významnými tamojšími katolíckymi inštitúciami, ktorú u nás vydalo kresťanské vydavateľstvo Nové mesto. Táto kniha, zameraná na široko ponímanú sexuálnu výchovu, je určená rodičom detí vo veku štyri až sedem rokov. Krajinami ľudského tela, emócií a vývoju k dospelosti v nej deti sprevádzajú Lucka a Samko. Súčasťou knihy je príručka pre rodičov, v ktorej autori vysvetľujú, ako majú rodičia k jednotlivým témam pristupovať. Sám mám deti v takom veku a viem si predstaviť, že niektoré témy by som vynechal či odložil na neskôr, niektoré zas rád s deťmi (s pomocou odborníkov) prebral. Domnievam sa, že takáto literatúra je v dnešnej dobe potrebná, najmä ak chcú rodičia vychovávať deti v hodnotách, ktoré prezentujú autori. Komisia pre katechizáciu a školstvo pri KBS však knihu neodporučila. Trnavský arcibiskup Ján Orosch ju na území svojej arcidiecézy dokonca zakázal. Arcibiskup tvrdí, že v knihe vidí prvky LGBT ideológie a predčasnú sexualizáciu detí vo veku 4-7 rokov.
Toto rozhodnutie bolo pre vydavateľov zvlášť prekvapujúce, pretože knihu odporučili napr. spoluzakladatelia Hnutia kresťanských spoločenstiev detí manželia Čaučíkovci, autorka populárnych kníh o výchove detí z kresťanského vydavateľstva Postoj Slávka Kubíková či dokonca predsedníčka Fóra za život Marcela Dobešová.
Ako rodič som presvedčený, že sexuálna výchova je deťom veľmi potrebná, prinajmenšom jej vybrané témy. Kniha uznávaných katolíckych talianskych autorov s príručkou pre rodičov, ktorí tak môžu podľa vlastného rozlíšenia vychovávať svoje deti aj v tejto náročnej oblasti, je podľa mňa prínosom. Ak sa takto významne líšia názory na publikáciu medzi biskupskou komisiou na jednej strane (aby som bol spravodlivý, v príslušnej komisii KBS sú aj gréckokatolícki kňazi – rodičia) a kresťanskými rodičmi a odborníkmi na výchovu a psychológiu na strane druhej, je to pre mňa jasná situácia. Bohužiaľ.
