O odvážnom kardinálovi, novokňazoch a počúvaní

Písmo: A- | A+

Cirkevné čriepky - subjektívny výber zaujímavých informácií zo sveta katolíckej cirkvi. Kardinál Marx požiadal o uvoľnenie z funkcie, novokňazov je čoraz menej a synoda čoraz bližšie.

Odvážny kardinál

Málokedy sa stáva, že vysokopostavená osoba žiada o uvoľnenie s cieľom vziať na seba časť zodpovednosti za celok. Nestáva sa to ani v cirkvi, hoci štandardy by tam mali byť o niečo vyššie v porovnaní s inými globálnymi spoločnosťami. A predsa: koncom mája poslal jeden z najvýraznejších a najvplyvnejších kardinálov list pápežovi so žiadosťou o uvoľnenie z úradu. Ide o mníchovského kardinála Reinharda Marxa, dlhoročného predsedu nemeckej biskupskej konferencie a jedného z blízkych poradcov pápeža Františka.

V liste kardinál písal: „Napĺňa ma bolesťou to, ako veľmi - možno najviac v celej histórii - upadla autorita biskupov tak v cirkvi, ako aj vo svete. Nazdávam sa, že ak chceme prejaviť zodpovednosť, nestačí reagovať výlučne a až vtedy, keď sú chyby a zanedbania podložené dôkazmi; treba jasne ukázať, že my, biskupi, zodpovedáme za cirkev ako celok.“ Kardinál na konci listu žiada pápeža o prijatie jeho rezignácie z úradu, pričom hovorí nasledovné: „V každom prípade, ja vnímam moju osobnú vinu a spoluzodpovednosť za mlčanie, zanedbania a prisilné sústredenie sa na reputáciu inštitúcie. V boji so zneužívaním maloletých v cirkvi sme zlyhali MY. A ja predsa tiež patrím k tomu MY. A sám voči sebe z toho musím vyvodiť dôsledky.“

Kardinál Marx patrí medzi veľkých bojovníkov za očistu cirkvi od zločinu sexuálneho zneužívania mládeže. Aj z jeho listu, zverejnenie ktorého schválil sám pápež František, vyplýva, že sa jeho postoj vyvíjal. Viacerí komentátori spomínajú jeho pôsobenie ako biskupa diecézy Trevír (Trier), ktoré nebolo bez chyby - ide práve o mlčanie, zanedbanie a starosť o dobrý imidž inštitúcie na úkor dobra zranených osôb. Postupne sa však Marx dopracoval k postojom a pozíciám, ktoré zastáva dnes a za ktoré je pápežom Františkom mimoriadne cenený.

To sa ukázalo aj v srdečnom liste, v ktorom pápež odmietol uvoľniť kardinála z úradu. František vyzval Reinharda Marxa na pokračovanie v jeho intenzívnej a veľmi viditeľnej činnosti evanjeliovou výzvou „Pas moje ovce!“. Myslím, že sa to dá jasne prečítať ako pápežská podpora v tom, čo a ako kardinál Marx robí. Zároveň sa nazdávam, že jeho postoj nebojácneho pohľadu do zrkadlu bez strachu, čo sa v ňom odráža, môže byť príkladom aj pre iných.

Hovorte, počúvame

Tak nejako by sa dal zhrnúť zamýšľaný proces prípravy Synody biskupov. Ide o veľké zhromaždenie biskupov z celého sveta, ktoré má predebatovať najdôležitejšie otázky, ktoré aktuálne pália cirkev. Koncom mája pápež toto stretnutie presunul z jesene 2022 na jeseň 2023. Medzičasom by mal prebehnúť proces, ktorý by mal reflektovať postup zdola nahor.

Generálny sekretariát Synody biskupov by mal všetkým diecézam zaslať dotazník. Diecézy by zas mali zabezpečiť, aby sa k jednotlivým témam vyjadrili všetci, ktorí sa k nim vyjadriť chcú, laici aj klerici. Takto zozbierané hlasy by mali byť syntetizované na úrovni biskupskej konferencie a odoslané do Ríma. Následne by mali prebehnúť stretnutia na kontinentálnej úrovni, z ktorých by mali vzísť pracovné dokumenty, ktoré budú základom pre riadne stretnutie Synody biskupov v roku 2023.

Na prvý pohľad to vyzerá výborne. Ako pripomína poľský kňaz a novinár Adam Boniecki, „Staroveká zásada hovorí, že »čo sa týka všetkých, musí byť predmetom debaty všetkých«. Preto má byť synodalita obrovskou udalosťou počúvania.“ Nie je to však zďaleka bez rizík. Skúsim uviesť aspoň dve.

Po prvé, predpokladá sa síce vypočutie všetkých hlasov, v konečnom dôsledku to však biskupi rozhodnú, ktoré hlasy sa prebojujú do ďalšieho kola a v konečnom dôsledku budú počuté ďalej ako v dotazníku. Záleží teda od citlivosti a otvorenosti biskupov a biskupských konferencií, či budú chcieť počúvať aj hlasy, ktoré nebudú korešpondovať s ich predstavami a názormi.

Po druhé, ťažko povedať, ako budú vznikať syntézy na kontinentálnej úrovni. Stačí sa pozrieť na Európu: úplne iné hlasy a postoje môžu artikulovať konzervatívni biskupi Poľska či Slovenska, úplne iné problémy a ťažkosti budú akcentovať biskupi Nemecka či v diaspóre žijúci biskupi Grécka.

Treba byť človekom nádeje a vidieť v celom procese šancu. Netreba sa tiež však dopustiť naivity a vidieť všetko v ružových farbách - bolo by veľkou škodou, keby sa tá šanca roztiekla do podoby nič nehovoriacich gest a vyhlásení.

Jún, čas kňazských vysviacok

V júni sa tradične uskutočňujú kňazské vysviacky. Tento rok príjme sviatosť kňazstva najmenej kandidátov od zamatovej revolúcie. Najviac rímskokatolíckych novokňazov pribudne diecézam v tradične katolíckych regiónoch: v Žiline a na Spiši - po 5 kňazov. Rožňavskej diecéze, Bratislavskej eparchii a Trnavskej arcidiecéze nepribudne žiadny nový kňaz, trnavský arcibiskup Orosch však vysvätil troch kňazov koncom minulého roka.

Spolu teda príjme sviatosť kňazstva (podľa Katolíckych novín) 29 kňazov. Netreba sa pozerať na to, že toľko dokázala v deväťdesiatych rokoch vyprodukovať aj jedna diecéza - tie časy sú už dávno preč. Dnes je situácia taká, že kňazov je viac-menej dosť v pomere k počtu veriacich. Podľa wikipedie pripadá na jedného kňaza v banskobystrickej diecéze okolo 2500 veriacich, v Nitre a Rožňave okolo 1700, v Bratislave, Košiciach a na Spiši asi 1400, v Trnave a Žiline okolo 2000. Nedá sa to ani porovnať s chronicky podvyživenými juhoamerickými či africkými regiónmi. Nezabudnime však, že keď odídu silné ročníky do dôchodku, bude dochádzať k zlučovaniu farností a mnohé dnešné pastoračné prístupy už budú nepoužiteľné.

Otváranie dverí laikom

S týmto súvisí aj proces púšťania laikov na miesta tradične vyhradené klerikom. Jednoducho, nemá cenu držať kňazov na miestach, ktoré môžu pokojne zaujať laici, keď je sviatostná služba kňazov unikátna, nenahraditeľná a existuje čoraz väčší dopyt po čoraz nižšom počte kňazov (aspoň v niektorých krajinách).

Ženevského biskupa Charlesa Moreroda som už spomínal, keď menoval svoju delegátku pre časť diecézy namiesto kňaza. Teraz vymenil ďalších troch kňazov a nahradil ich dvomi laikmi a jedným diakonom. Ako povedal Morerod, „vďaka krstu majú laici byť aktívni v živote cirkvi a nemusí to byť iba v administratívnych záležitostiach, ale aj v pastorácii.“

Poľskí biskupi si vybrali laičku Martu Titaniec za predsedníčku predstavenstva Nadácie sv. Jozefa, ktorá má za úlohu zhromažďovať prostriedky, ktoré sú následne prerozdeľované na účely odškodnenia obetí násilia spôsobovaného duchovnými.

Toto je určite cesta aj pre nás na Slovensku. Kancelári, sekretári, tajomníci, riaditelia úradu, diecézni ekonómovia, vikári, ceremoniári, notári... mnoho kňazov je naviazaných na úrady. Dnes si to môžeme dovoliť, ale už čoskoro to bude zbytočný prepych.