Kardinál cez palubu
Vo štvrtok večer vyšla z vatikánskej tlačovej kancelárie senzačná správa: pápež František prijal rezignáciu prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Becciu. Stručná informácia neobsahovala žiadne detaily (čo ma pri cirkevnej personalistike vôbec neprekvapuje), zato mnohí mali vysvetlenia rýchlo naporúdzi: keď nevieme, o čo ide, ide zrejme o peniaze.
Angelo Becciu bol typickým vatikánskym kariérnym diplomatom, po nižších stanoviskách na nunciatúrach sa stal apoštolským nunciom (veľvyslancom Vatikánu) v Angole a neskôr na Kube. V roku 2011 bol menovaný do pozície, ktorá je menej na očiach, no o to zásadnejšej – stal sa substitútom pre všeobecné záležitosti vo vatikánskom Štátnom sekretariáte, čiže osobou, ktorá má pod palcom vnútornú politiku Svätej stolice. Po siedmich rokoch ho pápež František menoval za prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a aj za kardinála.
Práve v pozícii substitúta stál za mnohými finančnými operáciami Vatikánu, ktoré priniesli jeho štvrtkový pád. Informácia z tlačovej kancelárie Vatikánu prišla po tom, čo Becciu odišiel od pápeža, pravdepodobne po tvrdej konfrontácii. Ako sám Becciu povedal na piatkovej tlačovke, „do včerajšieho večera do 18:02 som si myslel, že som pápežov priateľ...“ Odvolaný prefekt dal na tlačovke nahliadnuť do dôvodov, pre ktoré bol odídený. Vyhlásil napríklad, že nevidí nič zlé v tom, ak poveril úlohou zaobstarať dvere a nábytok do nunciatúr svojho brata. Dodávky za približne 230 000 dolárov dostal brat, pretože Becciu „nepoznal nikoho iného“. Považoval preto za samozrejmé, že to urobí jeho brat. Ďalším bodom v obvineniach má byť podpora Vatikánu práve pre sardínsku charitu, ktorú vedie jeho ďalší brat. V dejinách cirkvi sa takéto konanie, vyberanie známych, priateľov a rodiny bez verejnej súťaže, nazýva nepotizmus a práve pápež František sa rôznymi opatreniami snaží o jej vykorenenie.
Poľský vatikanista Edward Augustyn vymenúva niekoľko charakteristických čŕt vatikánskych ukrytých finančných zvyklostí, ktoré je potrebné čím skôr vykynožiť:
1. absolútne netransparentné finančné procesy (výber firmy brata, lebo iného stolára nepoznám)
2. cirkevná kariéra ako spôsob na zabezpečenie pohodlného života pre seba a svoju rodinu
3. boj o moc a vplyv, vznik rôznych klík, intrigánstvo, závisť, pochlebovanie a donášanie.
Prípad kardinála Becciu, ktorý po audiencii u pápeža stratil nielen svoju pozíciu prefekta, ale aj všetky práva vyplývajúce z kardinálskeho stavu, ukazuje, že proces reformy kúrie, jedna z vlajkových lodí Františkovho pontifikátu, má ešte pred sebou dlhú cestu. Sprevádza ho však rastúca sekularizácia a strata dôvery v cirkev. Veď ďalším z obvinení bolo využitie peňazí zozbieraných v rámci tzv. haliera sv. Petra (každoročnej celosvetovej katolíckej zbierky určenej najmä na charitatívne ciele) na špekulatívne investovanie do nehnuteľností v luxusných londýnskych štvrtiach. Dobrým znamením je, že toto všetko zrejme nahnevalo pápeža a znamenalo koniec jednej mocnej postavy. Jedna lastovička však leto neurobí.
Kňaz-nekňaz
Istý mladý americký kňaz dostal počas pandémie od svojho otca starú nahrávku zo svojho krstu. S hrôzou zistil, že diakon, ktorý ho krstil, nepoužil správnu formulku krstu. Namiesto „ja ťa krstím“ použil množné číslo: „my ťa krstíme“. A hoci to vyzerá ako drobnosť, Vatikán práve toto leto vydal usmernenie, podľa ktorého sú všetky krsty s nesprávnou, nepresnou formulkou neplatné. Znamená to, že tento kňaz nielenže nebol kňazom, on dokonca nebol ani kresťanom.
Prípad jeho samotného sa dal ľahko vyriešiť: postupne a v rýchlom slede prijal všetky sviatosti až po sviatosť kňazstva. Horšie je to však s ľuďmi, ktorým sám udeľoval sviatosti – jeho diecéza ich teraz dohľadáva a ponúka opätovné prijatie sviatosti manželstva či birmovania. Náročnejšie je to s vykonanými spoveďami, ktoré sú takisto všetky podľa reguly z Vatikánu neplatné.
No a skutočne najhorší je prípad diakona, ktorý mladého kňaza pokrstil – ukazuje sa, že takto krstil a sobášil približne 14 rokov...
Cirkev na Slovensku a pandémia
Najprv sme si minulú nedeľu v bratislavských kostoloch vypočuli zmeny v liturgických sláveniach súvisiace s tým, že okresy hlavného mesta a aj niektoré iné majú na semafore červenú (či tiež oranžovú) farbu. Napríklad bol vydaný zákaz spevu, a to nielen zborového, ale úplne. Čiže celá sv. omša bola recitovaná. Takisto kňazi mali pri koncelebrácii zákaz piť z jedného kalicha no a, samozrejme, opätovne bola potvrdená povinnosť nosiť v kostole rúško a prijímať, ak je to čo i len trochu možné, na ruku. Najmä proti tomuto poslednému bodu sa tradične zdvihla vlna kritiky z konzervatívnejších kruhov, ktoré nazývajú prijímanie na ruku nedôstojným. Podľa mňa na to veľmi pekne odpovedal hovorca KBS Martin Kramara v rozhovore pre Postoj.
No a v pondelok večer prišla ďalšia informácia o zákaze všetkých náboženských (aj iných) podujatí s výnimkou krstov, pohrebov a svadieb. Uvidíme, čo prinesú najnovšie dni. Zároveň verím, že tak ako aj pri prvej vlne, bude rozhodovanie KBS racionálne a prispeje k odvratu zlých čísiel.
