Potrestaní biskupi a nové čísla o zneužívaní v Poľsku
„Veľa pravdy je v tvrdení, že poľská cirkev je posledná na našom starom kontinente, kde ešte bojujeme. My sme ešte nevyvesili bielu zástavu, nepoddali sme sa, neuznali sme, že treba počúvať svet. A nevyvesíme ju, nepoddáme sa.“ To sú slová krakovského arcibiskupa Marka Jędraszewského z júna 2021. Poľská cirkev je však v posledných mesiacoch najmä pod silným tlakom ktorý si spôsobila sama svojím postojom voči sexuálnemu zneužívaniu detí a mládeže. V posledných mesiacoch muselo kvôli zanedbaniam v tejto otázke odstúpiť niekoľko poľských biskupov, ďalší, na dôchodku, boli potrestaní rôznymi cirkevnými trestmi. Ide napr. o biskupov diecéz Kalisz, Bydgoszcz, Legnica, emeritných biskupov diecéz Zielona Góra, Gdańsk, Bielsko-Biała, Wrocław. Prehrešili sa ľahkovážnym postojom voči zneužívaným, väčšou starostlivosťou o imidž inštitúcie a ututlávaním prípadov sexuálneho zneužívania.
Vyšetrovaniu sa nevyhol ani emeritný arcibiskup Krakova, bývalý sekretár pápeža Jána Pavla II. kardinál Stanisław Dziwisz. Jeho údajné zahmlievanie a blokovanie prístupu informácií k pápežovi už médiá rozoberajú viac ako rok a pridal sa k tomu aj jeden čerstvejší prípad z čias, keď viedol krakovskú arcidiecézu. Vyšetrovaním bol poverený jeho kolega kardinál Angelo Bagnasco, bývalý predseda konferencie talianskych biskupov.
Všetky tieto informácie sa časovo stretli so zverejnením oficiálnych údajov o nových prípadoch zneužívania detí a mládeže. Podľa týchto údajov bolo medzi 1.7.2018 a 31.12.2020 nahlásených 368 nových prípadov zneužívania, ktorých sa malo dopustiť spolu 292 kňazov. Samozrejme, tieto prípady nespadajú iba do uvedeného obdobia, najstaršie pochádzajú z roku 1958. Takmer 50% prípadov sa týka detí do 15 rokov. Zaujímavý je údaj, ktorý hovorí, že pomer chlapcov a dievčat je rovnaký - spochybňuje to tézu, podľa ktorej sa zneužívania dopúšťajú takmer výlučne kňazi s homosexuálnymi sklonmi.
Počet obetí zneužívania šokuje. Na druhej strane, je veľmi dobré, že cirkev v Poľsku si vytvorila mechanizmy, ako o týchto veciach hovoriť. Zároveň je potrebné uviesť, že všetky vyššie spomenuté prípady biskupov boli vyšetrované priamo v Poľsku, čo je snáď dobrý smer do budúcnosti.
Otázka na záver znie: kedy k podobným krokom (jedným aj druhým) pristúpi cirkev na Slovensku? Ťažko by sme mohli predpokladať, že sa jej to netýka.
Výmena v Košiciach
Jediným slovenským biskupom, voči ktorému zazneli v médiách obvinenia zo sexuálneho zneužívania, je košický gréckokatolícky biskup (eparcha) Milan Chautur. Samozrejme, ide stále iba o rovinu obvinení, keďže ani štátny, ani cirkevný súd voči biskupovi nevyniesol žiadny rozsudok.
Vladyka Chautur dostal pred pár mesiacmi z Vatikánu administrátora (de facto správcu diecézy) v osobe arcibiskupa Cyrila Vasiľa, najvyššie postaveného Slováka vo Vatikáne. V druhej polovici júna došlo k výmene, sídelným biskupom sa stal arcibiskup Vasiľ a vladyka Chautur odišiel do dôchodku.
Milan Chautur bol v dobe svojho vymenovania v roku 1992 najmladším katolíckym biskupom na svete, mal iba 34 rokov. Najprv bol pomocným biskupom prešovského biskupa Jána Hirku, neskôr sa stal košickým biskupom. Odchod do dôchodku podľa vlastných slov plánoval k tridsiatemu výročiu svojej biskupskej vysviacky, vo veku 64 rokov (biskupi majú povinnosť požiadať pápeža o uvoľnenie z úradu vo veku 75 rokov).
Kanadské rozhorčenie
Priznám sa, až donedávna som nevedel o probléme umiestňovania detí pôvodných obyvateľov do internátnych škôl v Kanade. Najprv som sa však o ňom dozvedel v rozhovore s autorkou oceňovanej reportážnej knihy „27 smrtí Tobyho Obeda“ Joannou Gierak-Onoszko, následne bol vynikajúcim spôsobom zobrazený v seriáli „Anne with an E“ z dielne Netflixu.
Viac ako sto rokov boli pôvodným obyvateľom Kanady odoberané deti a následne boli umiestňované do rezidenčných škôl, kde sa ich snažili prevychovať z „divochov“ na civilizovaných ľudí, prerušiť ich putá s rodinami, zničiť ich kultúrnu identitu. Kanadskej vláde v tom výdatne pomáhala katolícka cirkev, ktorá z detí pôvodných obyvateľov (vyše 150 000) vyrábala katolíkov - kňazi a rehoľné sestry sa pritom nevyhýbali všemožným druhom násilia až týrania.
Celý problém bol celosvetovo strašne zanedbaný a marginalizovaný. Šírenie informácií o tejto čiernej stránke dejín Kanady a katolíckej cirkvi v Kanade a vysporadúvanie sa s ňou však v ostatných mesiacoch urýchľujú nálezy stoviek tiel v neoznačených hroboch pri týchto školách. Pôvodným obyvateľom vyslovili hlboké ospravedlnenie za chyby minulosti predstavitelia štátu aj niektorí miestni duchovní. Arcibiskup Ottawy Marcel Damphousse vyhlásil, že cirkev zhrešila voči ľuďom, o ktorých sa mala starať. Dodal: „Vyslovujem úprimné ospravedlnenie za zapojenie katolíckej cirkvi do rezidenčného vzdelávacieho systému“, zároveň sa pridal k apelu kanadského premiéra a mnohých politikov aj predstaviteľov cirkvi smerom k pápežovi Františkovi, aby ako hlava cirkvi vyjadril svoje oficiálne ospravedlnenie.
Pápež sa však zatiaľ obmedzil iba na vyslovenie ľútosti počas svojich príhovorov k veriacim. Ako povedal premiér Trudeau, osobne požiadal pápeža nielen o ospravedlnenie, ale o ospravedlnenie pôvodným obyvateľom na kanadskej pôde. Pápežovo ospravedlnenie by mohlo pomôcť pri upokojení situácie v Kanade - v súvislosti s odhaľovanými masovými hrobmi pri školách vedených katolíckymi rádmi bolo vypálených niekoľko kostolov a vzťahy medzi cirkvou a zástupcami pôvodných obyvateľov nie sú, jemne povedané, najlepšie. Podľa najnovších informácií k stretnutiu pápeža so zástupcami pôvodných obyvateľov Kanady dôjde koncom roka 2021.
Kontroverzný kňaz Oko a jeho kniha
Na Slovensku bola nedávno vydaná kniha mimoriadne kontroverzného poľského kňaza Dariusza Oka Levanduľová mafia. Príhovor do nej napísal trnavský arcibiskup Ján Orosch, známy verejným vystupovaním voči LGBT, ale napr. aj vyhlásením, že katolík pácha hriech, ak volí za prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Kňaz Oko je šampión poľskej katolíckej pravice a bojovník proti „homoheréze“ v cirkvi. Jeho meno zaznelo pri odvolaní arcibiskupa Roberta Bezáka, keď ho označil za homosexuálneho biskupa. Podľa jeho slov je v americkom biskupskom zbore väčšina homosexuálov (a pritom, podľa Oroscha aj Oka, muž s homosexuálnymi sklonmi nemôže byť svätený za kňaza). Zaujal tiež rozprávaním o tom, ako vzniká homosexualita a že je možné ju liečiť, a tiež o farmách v Dánsku, kam chodia na výlety skupiny nemeckých zoofilov, vďaka čomu si môžu miestni farmári privyrobiť.
Takýchto takmer až anekdotických výrokov by sa dalo nájsť mnoho. Ich autor je však profesorom na Pápežskej univerzite Jána Pavla II. v Krakove a v posledných rokoch často vítaným hosťom a kazateľom aj na Slovensku. Týmto sa dostávam k úvodu textu: patrí totiž podľa mňa spolu s uvedeným slovenským arcibiskupom k ľuďom z okruhu zmýšľania krakovského arcibiskupa Jędraszewského, k bojovníkom v obkľúčenej pevnosti, ktorí ako poslední spravodliví ešte stále vzdorujú okolitému svetu.
Našťastie, nie je to jediná vízia cirkvi a jej miesta vo svete.
