O rekordne dlhom cirkevnom procese, sčítaní a personálnych rošádach

Písmo: A- | A+

Cirkevné čriepky - subjektívny výber zaujímavých informácií zo sveta katolíckej cirkvi. Kňaza, ktorého kryli minimálne štyria arcibiskupi, čaká už len súd celkom najvyššej inštancie.

Najdlhší proces v histórii

Svetový rekord v dĺžke cirkevného súdneho procesu asi držia štetínska a gdaňská arcidiecéza. Obžalovaným bol kňaz Andrzej Dymer zo štetínskej arcidiecézy, zločinom zneužívanie mladistvých. A spolupáchateľmi zrejme niekoľko vysokopostavených poľských prelátov. Ale po poriadku.

V roku 1995 sa dostali k vtedajšiemu arcibiskupovi severozápadnej poľskej cirkevnej provincie vychovávatelia z cirkevného strediska pre mládež v ťažkých rodinných situáciách svedčiaci o tom, že ich šéf, kňaz Andrzej Dymer, sa k svojim zverencom správa nevhodným spôsobom. Vychovávatelia čiastočne dosiahli svoje - Dymera z funkcie riaditeľa odvolali. Čoskoro však získal novú pozíciu - stal sa zástupcom riaditeľa novovzniknutého Diecézneho vzdelávacieho centra a neskôr riaditeľom cirkevnej základnej školy. Arcibiskup teda očividne uveril kňazovi a nie vychovávateľom detí. O tri roky neskôr sa Dymer stal riaditeľom cirkevného gymnázia a dokonca predsedom Rady katolíckych škôl pri Konferencii biskupov Poľska.

Kňaz Dymer teda postupne stúpal po kariérnom rebríčku, no jeho obete sa na to nepozerali pasívne. Začali sa ozývať ľudia z cirkevných kruhov, ktorí chceli celú vec vyriešiť vo vnútri cirkvi. Išlo o rehoľnú sestru, niekoľkých dominikánov, kapucína, ktorý bol sám obeťou Dymera či senátora s dobrými vzťahmi s cirkevnými predstaviteľmi. Výsledkom bol v roku 2004 cirkevný súdny proces s kňazom Dymerom, teda prvé vypočutia svedkov. Celá vec bola odovzdaná do Vatikánu na Kongregáciu pre náuku viery. Tej trvalo tri roky, kým požiadala cirkevný súd v Štetíne o prešetrenie prípadu. Vtedy arcibiskup (už druhý v poradí) uvoľnil Dymera zo všetkých funkcií, kde mohol prísť do kontaktu s deťmi a mládežou.

Po ročnom procese v Štetíne vyhlásil súd rozsudok: vinný. Dymer sa však voči rozsudku odvolal. V roku 2008 teda Vatikán v súlade s cirkevnými predpismi požiadal gdaňský arcidiecézny súd o odvolacie konanie. Čerstvým arcibiskupom v Gdaňsku bol Sławoj Leszek Głódź, o ktorom som už neraz písal. A v celej veci nastalo ticho. Nedialo sa nič.

A nič.

Zato nový štetínsky arcibiskup Andrzej Dzięga (už tretí v poradí, tiež som o ňom písal) videl manažérske schopnosti Dymera aj to, že cirkevný rozsudok nebol konečný a urobil z neho riaditeľa nového Zdravotníckeho inštitútu Jána Pavla II. Dymer sa teda opäť pohyboval medzi vysokopostaveným klérom, stretával s biskupmi, politikmi, zháňal peniaze a riadil veľké cirkevné diela. Jeho obete si len pretierali oči.

A v Gdaňsku nič.

V roku 2013 sa pýtal Vatikán - čo sa deje? Nič, proces sa ešte nezačal, čoskoro sa začne. V roku 2017 sa Vatikán pýtal opäť. Arcibiskup Głódź teda vydal v odpovedi na túto nesmierne dobiedzavú iniciatívu Vatikánu (ospravedlňujem sa za iróniu) dekrét o spustení odvolacieho procesu, symbolicky 31.12.2017. Po 9 rokoch od prvostupňového rozhodnutia a žiadosti Vatikánu o otvorenie odvolacieho konania.

Do celej veci sa z času na čas zapojili médiá. Za tých 25 rokov vyšlo pár článkov. V roku 2020 sa do prípadu s veľkou vervou pustil katolícky novinár, šéf štvrťročníka Więź, Zbigniew Nosowski (na tomto mieste sa ako vždy skláňam pred mnohorakosťou katolíckych médií v Poľsku a premýšľam, kedy budú niečoho takého schopné slovenské katolícke médiá). Napísal sériu článkov, v ktorej chronologicky predstavil celý prípad, dostal sa k mnohým svedectvám a trochu zatriasol situáciou. Avšak zrejme až chystaná reportáž v najväčšej súkromnej televízii v Poľsku TVN prinútila arcibiskupa konať. A tu sa udalosti zahustili.

Reportáž o Dymerovi bola odvysielaná v TVN na internete. Deň nato, 12.2., arcidiecézny tribunál v Gdaňsku vydal rozsudok (nevieme aký - je tajný). Následne sa štetínsky arcibiskup (vo funkcii od roku 2010) po prvýkrát (!!!) stretol s niektorou z obetí kňaza a na druhý deň, keď bola reportáž odvysielaná v televízii, odvolal Dymera z funkcie riaditeľa spomínaného inštitútu.

O deň na to ťažko chorý kňaz Andrzej Dymer umrel. 

Čo teraz?

Prímas Poľska arcibiskup Wojciech Polak hovorí, že žiadny proces nemá nikdy trvať tak dlho (samotný proces: 2004 - 2021). OK. Ostatní biskupi sú ticho. Nič nové. Ale veriaci ticho nie sú. Takmer na celom spektre, zľava doprava (okrem veľmi pravého prava) sa ozývajú kritické hlasy. Niektorí publicisti vyzývajú celý episkopát, aby požiadal o uvoľnenie z funkcie, podobne ako to po odhalení krytia zneužívania urobili biskupi z Čile. Pápež vtedy niektorých ponechal, iných poslal do dôchodku. V každom prípade, takto to už ďalej nejde. Zdá sa však, že tým, ktorí majú v rukách reálnu moc, to ešte stále nedošlo.

Vatikánske rošády

Už od dlhšieho času sa vo Vatikáne očakávali výraznejšie personálne zemetrasenia. Súvisí to s vekom najvyšších predstaviteľov jednotlivých vatikánskych „ministerstiev“, písal som o tom tu. V sobotu pápež František poslal na dôchodok prvých dvoch výrazných kardinálov.

Prvým je Angelo Comastri, 77-ročný arcikňaz baziliky sv. Petra a generálny vikár pápeža pre Vatikán. Iba pre vysvetlenie, každá zo štyroch rímskych pápežských bazilík má svojho arcikňaza, je to viac-menej čestný titul. Generálny vikár pápeža zas plní funkciu správcu daného územia v mene pápeža. V oboch funkciách kardinala Comastriho nahradí ďalší Talian, novomenovaný kardinál Mauro Gambetti. Tento františkán bol vysvätený za kňaza iba v roku 2000, koncom minulého roku ho pápež František senzačne menoval za kardinála (v tom čase pôsobil vo františkánskom kláštore v Assissi) a všeobecne sa očakávala pozícia, do ktorej ho vymenuje.

Väčší ohlas vyvolalo a ešte vyvolá prijatie rezignácie kardinála Roberta Saraha, prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, čiže „liturgickej kongregácie“. Guinejský kardinál patrí medzi najvýraznejšie osobnosti Vatikánu. Zároveň je jedným zo silných konzervatívnych hlasov v cirkvi. Jeho knihy a názory sú pomerne známe aj u nás. Niektoré jeho vyjadrenia sa dostali do konfrontácie s názormi a vyjadreniami pápeža Františka. Napríklad, v roku 2016 vyzval kňazov a biskupov, aby slúžili liturgiu ad orientem (smerom k východu, chrbtom k ľudu) vždy, keď je to možné a veriacich, aby prijímali eucharistiu na kolenách. Po súkromnom stretnutí u pápeža bolo vydané vyhlásenie, že jeho slová boli nesprávne interpretované. K podobnému zamatovému konfliktu došlo vtedy, keď pápež zveril preklad liturgických textov jednotlivým biskupským konferenciám s tým, že Sarahova kongregácia im v tom môže podať pomocnú ruku. O pár dní vydal Sarah inštrukciu, že Kongregácia nemá iba pomáhať, ale aj schvaľovať preklady a že ich môže aj odmietnuť. Ešte o pár dní pápež vydal ešte jedno vysvetlenie, v ktorom opätovne potvrdil prvotnú verziu svojej inštrukcie.

Aj napriek tomu, že pápež František s kardinálom Sarahom nevychádzal najlepšie, nedošlo k tomu, aby ho poslal preč pred dovŕšením dôchodkového veku, ako sa to stalo s kardinálom Müllerom, bývalým prefektom Kongregácie pre náuku viery, alebo aby mu dal nejakú čisto reprezentatívnu funkciu, s akou skončil kardinál Raymond Leo Burke. Početné komentáre konzervatívnych katolíkov na sociálnych sieťach o tom, ako sa pápež zbavil nepohodlného kardinála, vôbec nie sú namieste. Kardinál Sarah dovŕšil dôchodkový vek a so zdvihnutou hlavou odchádza na zaslúžený odpočinok. Očakáva sa, že čoskoro ho budú nasledovať ďalší vatikánski dôchodcovia.

40 pôstnych dní

Popolcovou stredou sa minulý týždeň začalo pôstne obdobie. Trvá 40 dní a jeho vyvrcholením je slávenie Veľkonočného trojdnia, pamiatky umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša. Pápež František vo svojej kázni na Popolcovú stredu vyzýva veriacich, aby sa, slovami proroka Joela, obrátili k Bohu celým srdcom. „Pôstne obdobie nie je zbieraním drobných sebazaprení, je rozpoznávaním toho, kam je zamerané naše srdce. Toto je centrom Pôstu: Kam je zamerané moje srdce?“ Zdôrazňuje, že čas pôstu je časom pokory, začína sa od prijatia popola na čelo a končí umývaním nôh druhým na Zelený štvrtok. Boh nás v ňom „pozýva vrátiť sa k nemu, aby sme znovu objavili radosť z toho, že sme milovaní.“

Sčítanie

Na Slovensku prebieha opäť po desiatich rokoch sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Už v novoročnom pastierskom liste biskupi Slovenska požiadali veriacich, aby sa prihlásili ku katolíckej viere. Zároveň v liste požiadali o prihlásenie sa k viere aj tých, ktorí „sa azda od cirkvi vzdialili; tí ktorí občas pochybujú o viere.“

Minulý týždeň KBS vydala vyhlásenie, v ktorom kritizuje kampaň strany SaS smerom k sčítaniu. Táto politická strana totiž považuje sčítanie za nástroj, ktorý môže smerovať k postupnej odluke cirkvi od štátu a zníženiu objemu finančných prostriedkov smerujúcich cirkvám.

Na jednej strane rozumiem kritike SaS, ktorá by nemala podľa môjho názoru hovoriť ľuďom, čo majú zaškrtnúť. Na druhej strane podobne postupuje aj KBS, keď ľudí povzbudzuje, aby sa zachovali podľa kritéria krstu.

Koniec koncov, múdro pripravená a vzájomne dohodnutá odluka cirkvi od štátu by mala byť v záujme oboch strán bez ohľadu na sčítanie obyvateľstva.

Skryť Zatvoriť reklamu