Zelená cirkev
To, že pápež František je zelený pápež, je snáď každému jasné, stačí si otvoriť encykliku Laudato si. Veľmi ma však teší, keď problémy životného prostredia nachádzajú odozvu aj v našom karpatskom regióne (veď sú to pro-life témy ako vyšité!). A k veci: biskupi z poľského Horného Sliezska, regiónu známeho kvôli znečisteniu ovzdušie, ťažbe uhlia a súvisiacim problémom, vyzvali spoločne veriacich k väčšej úcte voči vode. Hovoria o dostupnosti vodných zdrojov, zachytávaní a využívaní dažďovej vody a krokoch smerujúcich k úspore vody. „Plytvanie vodou, jej znečisťovanie splaškami, vyhadzovanie odpadkov do riek a jazier (...) je hriechom proti Stvoriteľovi, človeku aj stvoreniu.“ Viac takýchto vyhlásení z našich strán!
Z domu sv. Marty
V uplynulom týždni bola zverejnená informácia o uvoľňovaní pravidiel v súvislosti s COVID-19 aj čo sa týka bohoslužieb – mali by byť dovolené niekedy budúci týždeň pre osoby vo veku do 60 rokov. Nielen v tejto súvislosti zazneli hlasy o prílišnej submisívnosti slovenských biskupov vo vzťahu k vláde. Vo všeobecnosti to môže byť pravda, ale akurát v tejto situácii považujem postoj cirkvi za mimoriadne rozvážny.
Podobné tlaky znejú aj v iných krajinách. Napríklad v Taliansku tamojšia silná konferencia biskupov vyhlásila, že nemôže akceptovať ohrozenie slobody vyzvania.
Pápež František však na tieto hlasy z katolíckeho prostredia zareagoval počas sv. omše z Domu sv. Marty v modlitbe slovami: „V tejto dobe, keď sa začínajú prijímať opatrenia na postupné ukončenie karantény, modlime sa, aby Boh dal nám všetkým milosť rozvahy a poslušnosti vo vzťahu k týmto opatreniam, aby sa k nám pandémia nevrátila.“ Tým sa zrejme skončili snahy talianskej biskupskej konferencie.
Cenná nemecká sebareflexia
Nemeckí biskupi vydali pri príležitosti konca druhej svetovej vojny vyhlásenie, v ktorom sa kriticky vyjadrujú ku konaniu svojich predchodcov pred vojnou a počas nej. Takisto vyzývajú na obozretnosť voči „démonom rozdelenia, nacionalizmu a autoritatívnej vlády“. Každý, kto pozná dejiny sa musí voči takýmto tendenciám vymedziť, a bez výnimky to platí tiež pre cirkev.
Postoj katolíckej cirkvi v Nemecku voči Hitlerovi a jeho činom pred vojnou aj počas nej sa nedá zovšeobecniť. Okrem odporcov režimu (biskup Galen nazývaný aj Lev z Münsteru, arcibiskup Frings z Kolína nad Rýnom a berlínsky biskup von Preysing boli za svoj postoj „odmenení“ kardinálskym klobúkom) boli aj umiernení biskupi, a odporcovia sa často vykryštalizovali až v dôsledku zverstiev režimu počas vojny. V kontexte Československa môže byť zaujímavé, že po mníchovskom diktáte a obsadení odkrojených častí Československa Nemcami biskupi napísali Hitlerovi oficiálny telegram: „Veľkolepý čin v prospech ochrany medzinárodného mieru pohol nemeckých biskupov, konajúcich v mene všetkých nemeckých katolíkov, k vyjadreniu blahoželania a vďaky, na znak ktorých sa v nedeľu slávnostne rozozvučia kostolné zvony.“
Pre dvorských fajnšmekrov
Niekedy je fascinujúce pozerať sa na monarchistické prvky v cirkvi, titulárne hodnosti a všelijaké vonkajšie znaky, ktoré musia mnohým evokovať dávno zašlé časy. Dalo by sa o tom napísať pomerne mnoho, ale vezmime si príklad z ostatných dní. Pápež menoval dvoch svojich kľúčových „ministrov“, kardinálov Beniamina Stellu (zodpovedný za klérus) a Luisa Tagleho (zodpovedný za evanjelizáciu národov), za kardinálov-biskupov. Znie to možno chaoticky, ale kardináli sa ešte členia do troch tried: kardináli-diakoni, kardináli-kňazi a kardináli-biskupi (hoci prakticky všetci sú biskupi). Najvýznamnejšou triedou sú práve kardináli-biskupi. Zatiaľ čo dve nižšie triedy kardinálov majú svoje titulárne kostoly v Ríme, kardináli-biskupi majú svoje titulárne diecézy (na čele ktorých v skutočnosti stojí administrátor – celkom iný biskup). Tieto diecézy sa nazývajú suburbikálne (pretože sú v „okolí mesta“ Ríma), je ich sedem, pričom hlavný kardinál-biskup – dekan kolégia kardinálov, ktorý je volený - má dve. Kardinálov-biskupov je teda zvyčajne šesť. Ich výber je na pápežovi a odzrkadľuje jeho preferenciu v rámci kolégia. Problém je len v tom, že tento titul je doživotný, preto si pápež musí počkať na úmrtie niektorého kardinála-biskupa, ak chce miesto obsadiť podľa vlastnej vôle...jedine, že by nemusel, ako teraz v prípade Tagleho, ktorý dostal špeciálnu výnimku a namiesto suburbikálnej diecézy sa jeho rímsky kostol stane dočasne suburbikálnym. Čo už, Roma locuta, causa finita.
Avízo
