Pane, nie som Ti najbližšie, keď sa snažím robiť dobréskutky svojim blížnym, ani keď odriekam modlitby pre Teba...
Najbližšie som Ti vtedy, keď sa pokorím...
Keď sa odovzdám do Tvojej vôle, tak naozaj odovzdám, že mibude stačiť len myšlienka, že Ty si to tak chcel...a rozbúrená hladina sautíši.
Keď mi stekajú slané a trpké slzy porozumenia po tvári,no vstanem s úsmevom, lebo náhle cítim, že si tu. Nie ako nejaká poučka, že„Boh je všadeprítomný.“ Si tu ako môj najlepší priateľ a moje srdce strácaakékoľvek zábrany...
A z plnosti srdca hovoria ústa...
Tak prijmi, Pane, moje zdvihnuté dlane. Dávam to, čo mám.Možno to nie je veľa, ale v takýchto okamihoch túžim nasledovať vo vieresvätého Tomáša a užasnuto zašepkať: „Pán môj a Boh môj!“