Najprv zopár faktov. V roku 2011 Kongregácia pre náuku viery vydala obežník, v ktorom usmernila jednotlivé biskupské konferencie, ako majú vyzerať ich smernice týkajúce sa postupov v prípadoch sexuálneho zneužívania mladistvých klerikmi. Naša KBS takúto smernicu vydala v roku 2014. Pred pár týždňami, koncom februára bol ohlásený vznik Centra pre ochranu maloletých pod Teologickou fakultou KU v Košiciach. Jeho činnosť bude predstavená na vzdelávacom seminári v pondelok 29.4.2019.
Keďže poznám situáciu v tejto oblasti v susednom Poľsku, dovolím si ešte pred odštartovaním činnosti slovenského centra vysloviť niekoľko želaní.
Podobné centrum (Centrum ochrony dziecka) vzniklo v Poľsku pred piatimi rokmi. Vďaka otvorenosti jeho riaditeľa je jeho činnosť známa širokej verejnosti. Čo tá otvorenosť znamená? Riaditeľ poľského centra je mediálne známy, prítomný v diskusiách o zneužívaní mladistvých, prijíma pozvania tak do katolíckych ako aj do sekulárnych médií a odpovedá aj na tie najťažšie otázky. Na stránke slovenského centra nájdeme zatiaľ iba meno riaditeľa (po kliknutí na hyperlink sa dozviete toto, čiže nič). Verím, že sa to čoskoro zmení. Ešte k tej otvorenosti: poľský riaditeľ, jezuita Adam Żak si je vedomý svojej misie a nebojí sa skritizovať aj biskupov za ich (ne)konanie. Zoči voči mnohým zlyhaniam cirkevnej hierarchie je to správny postoj a za túto odvahu si ho veľmi vážim. Želám Andrejovi Kačmárovi, riaditeľovi slovenského centra, aby bol podobne otvorený a nebál sa nahlas pomenovať aj chyby na strane predstavených.
Jednou z oblastí, za ktorú otec Żak biskupov skritizoval, bola nedostatočná transparentnosť. Konkrétne, na stránkach diecéz chýbali údaje o diecéznych delegátoch pre ochranu maloletých - mená a kontakty. Po jeho intervencii a po tlaku médií tieto údaje zverejnené sú, a to aj na stránkach jednotlivých diecéz, aj na stránke poľského centra. Podľa vyššie uvedenej smernice musia aj slovenskí biskupi a rehoľní predstavení takýchto delegátov ustanoviť, verím teda, že ustanovení sú. Akurát, že nevieme kto to je a ako sa s nimi v prípade potreby skontaktovať - tieto informácie som nenašiel. Želám novému centru, aby malo čo najmenej práce, ale ak sa predsa vyskytnú obete, musia vedieť, na koho sa majú obrátiť.
Napokon, aj vďaka usilovnej práci poľského Centra ochrony dziecka poľskí biskupi konečne predstavili štatistiku ohľadom nahlásených prípadov zneužívania klerikmi v rokoch 1990-2018. Hoci ide iba o špičku ľadovca (slovami o. Żaka), keďže nenahlásených prípadov môže byť ešte oveľa viac, je to posun vpred. Želám novému centru, aby sa jeho predstavitelia spolu s biskupmi nebáli postaviť pred kameru a zverejniť aspoň tie informácie, ktorými disponujú a odvážne o nich viedli spoločenskú diskusiu. Želal by som si tiež, aby sa takto pred kamery postavili jednotliví biskupi a predstavili situáciu vo svojich diecézach, ako to spravili viacerí ich poľskí kolegovia - to je však otázka osobného rozhodnutia a odvahy biskupa, s ktorou má nové centrum málo spoločné.
Želám napokon novému centru, aby sa svojou odbornou preventívnou, psychologickou a vzdelávacou činnosťou stalo váženým partnerom obdobných inštitúcií na Slovensku a v zahraničí. Môže si vziať príklad od svojho poľského staršieho brata.
