Stretol som sa s otázkou, ktorá ma prinútila zastaviť sa.
"Nie je vám, kresťanom, ľúto za slobodou? Ako to dokážete, v dnešnej dobe dobrovoľne sa nechať zviazať toľkými predpismi, príkazmi, zákazmi..."
Pomyslel som si, že kto nezažil, nepochopí. Boh dáva všetkým svojim deťom do vienka kúsok rozumu a slobodnú vôľu. Božie deti majú toľko slobody, koľko len chcú mať. Inak povedané, sloboda stojí na začiatku opravdivého vzťahu Boha a človeka. Kresťan sa akoby znovuzrodí, keď možno po rokoch automatického tradičného kresťanstva náhle s úžasom zistí, že ten Boh, ktorý bol tak ďaleko, ktorý sa ZDAL byť tak ďaleko, je vlastne tu, je blízko, je v Tebe, Tvojich priateľoch, ale aj nepriateľoch, v neznámych ľuďoch na ulici a Ty máš jedinečnú šancu spoznať Ho.
Sám som to zažil. Moja viera bola "nedeľná", hoci moji rodičia ju prežívali možno hlbšie, čo som miestami nechápal. Teraz viem, že je to inak. Nie je pre kresťana nijakou zásluhou robiť dobro, milovať svojich priateľov, chodiť do kostola...veď to sú úplne prirodzené veci. Ale Boh je láska a láska je obeta...Verím, že Pán mi dal mnoho talentov, ktoré nesmiem zahrabať a vrátiť Mu ich nedotknuté. Musím sa SLOBODNE rozhodnúť pre využitie týchto jedinečných darov. Sloboda vo vzťahu k Bohu je to, že dobrovoľne obetujem niečo zo svojho pre to najvyššie dobro, rozhodnem sa dať svoju pýchu na oltár, podvolím sa prikázaniam... Sloboda je to, že si vyberiem slúžiť Pánovi a robiť veci na Jeho slávu.
Boh nás do ničoho nenúti. Dáva nám čas, príležitosti, ľudí, aby nám pomohol pochopiť, že v Ňom je tá pravá sloboda, sloboda Božích detí. Nie je mi ľúto môjho času obetovaného Pánovi, lebo Mu ho dávam s láskou...
Pre niekoho je sloboda to, že môže robiť VŠETKO. Svätý Pavol však upozorňuje, že môžeme síce všetko, ale nie všetko osoží.
Čo môže byť viac, ako možnosť slobodne si vybrať? A tú nám Boh denne ponúka.
Nás, kresťanov, niet pre čo ľutovať...je nám však čo závidieť!
