Vtedy som mal asi 13 rokov, nemal deti ako dnes a teda času na čítanie bolo oveľa viac. Nasával som knihy ako špongia a v knižnici som bol štamgast. Samozrejme, po letmom prelistovaní som si jednu z kníh vzal domov. Bol to snáď môj prvý kontakt so zamlčanými pravdami, alternatívnymi výkladmi dejín a podobnými fenoménmi, o ktoré sa dnes potkýname na každom kroku. Zároveň to bol môj prvý kontakt so Slovenským štátom. Sprostredkovali mi ho páni Ďurica, Vnuk, Rydlo a podobní.
U nás doma sa o tomto období v podstate nehovorilo, o iných knihách na túto tému som nechyroval, akurát klasická výbava knižnice v 80-tych rokoch, monumentálna Encyklopédia Slovenska hovorila o akýchsi klérofašistoch, no táto publikácia bola považovaná za podozrivú a ideologicky poškvrňovala dejiny Slovenska aj v menej citlivých prípadoch.
Tak som si v tej zmätenej násťročnej hlave dlho udržiaval obrazy zo Zamlčanej pravdy a nerozumel, prečo je to celé také tabu. Až neskôr som začal vnímať aj druhú stranu tej na pohľad lesklej mince. V prvom rade som vďačný učiteľovi dejepisu, ktorý ako jeden z mála bol schopný prejsť celú látku až po vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, a to so zvláštnym dôrazom na dejiny (Česko)Slovenska v 20. storočí. Dnes vnímam, aké je to vzácne. Vtedy, na základe suchých dejinných faktov o dilemách vodcov národa, ich tristných rozuzleniach a úslužnom zaplatení spriatelenej veľmoci za vyvezenie občanov inej rasy, ktorých potrebovala zapojiť do práce viac ako my tu u nás, som zistil, že tá zamlčaná pravda, že to je vlastne to, čo sa naozaj stalo, a nie nejaké hagiografie a ódy na neospravedlniteľné v hrubých brožúrach s bulvárnymi názvami.
Tú pravdu, ktorá mi bola zamlčaná, neskôr pomohli odhaliť aj najlepší pomocníci, literáti a historici. Čo je však v tejto veci symptomatické, ľudia okolo mňa sa do toho púšťali len útržkovito, neochotne. Stále to bolo tabu.
Dnes je to celé inak, zdrojov máme toľko, až sa v nich ledva orientujeme, a zamlčané akože pravdy sa na nás valia z rôznych alternatívnych svetov. A keď rozmýšľam nad svojim tínedžerským vývojom vo vzťahu k dejinným dilemám a k hľadaniu pravdy, rodí sa vo mne predsavzatie, že svojim deťom, tým krásnym zlodejom času na čítanie, budem ja prvý odovzdávať svoje pohľady a zároveň im otvárať cesty k vlastnému hľadaniu.
