Hlavným programom osláv bola inscenácia slávnej bitky. Spolu s priateľkou a známymi sme o šiestej ráno vyrazili od Gdynie. Vraj je to kúsok. Nuž, poľský kúsok, dobrých dvesto kilometrov. Napokon sme zaparkovali pár kilometrov od miesta a vydali sa tam pešo. Už ten pohľad bol ohromujúci. Bolo tam niekoľko stredovekých táborov s družinami vojakov, stovky áut na parkovisku, všade plno prachu, kriku, trma-vrma...O desiatej mala byť tridentská poľná omša za akýmsi lesíkom. Bolo to však značené asi ako rýchlostné obmedzenia medzi Lodžou a Katovicami... Stihli sme akurát požehnanie. To už riadne pripekalo. Rozhodli sme sa teda trošku prejsť po stredovekých trhoch (za ten čas sa nám párkrát stratila kamarátkina mama) a počkať na samotnú veľkolepú inscenáciu bitky.
Bitka začínala o 14-tej, my sme už na poludnie sedeli na svojom mieste. Vraj, chytiť si dobrého fleka. Aj tak som však nič nevidel, lebo presne predo mnou sedel vozíčkar. (Ešteže tam boli veľkoplošné obrazovky). Zovšadiaľ sa dvíhal prach, my sme sedeli na zemi pod páliacim slnkom, voda sa pomaly ohrievala a míňala („veď si kúpime cestou na prvej pumpe")...Keď som si začal čítať Terryho Pratchetta, počul som odvedľa akúsi poznámku o „sprofanovaní Grunwaldu." Milí vojaci napokon vpochodovali na to páliace slnko v plnej stredovekej výzbroji (pár kíl zbroje) a následne prebehla asi hodinová bitka. S obrovskou podporou domáceho publika opäť raz vyhrali Poliaci. Nic nowego, wszystko po staremu...
A teraz cesta späť. Na parkovisko sme sa pretlačili asi o hodinku. To už stáli na ceste šóry z oboch strán. Naštartoval som, prešiel dva metre a....vypol motor. Autá sa takmer nehýbali, vzduch tiež nie. Všade boli provizórne parkoviská a z nich sa plazili tisícky áut. Policajti nikde. Po hodine a pol sme sa z parkoviska dostali na cestu. Medzitým sme poslali kamaráta po nejakú vodu na pumpu. Vrátil sa za dve hodiny, ľahko pripitý. Na pumpe totiž už mali iba pivo a on si od smädu v tom neznesiteľnom teple zo dve doprial...
Po ďalších 2,5 hodinách sme sa dostali na hlavnú cestu. Tam už bola bezproblémová premávka, tam sme stretli prvých policajtov.. Akože.. organizačne veľmi dobre zvládnuté... :)
Vyrazili sme o šiestej ráno, vrátili sa pred polnocou. Smradľaví (ale naozaj smradľaví), špinaví, zaprášení... Tri hodiny sme šli tam, vyše sedem naspäť. Videl som:
jedno požehnanie na konci omše,
jednu inscenáciu bitky (veľkoplošná obrazovka),
120000 Poliakov,
takmer žiadnych policajtov.
Ale môžem si povedať, že som tam bol!!! Ďalšiu storočnicu si určite nenechám ujsť :)
