Prvýkrát ste sa mi dostali do povedomia knižočkou Moji molíSlováci. Veľmi som jej nerozumel, ale potom, neskôr, som sa k nej vrátil a objavilsom jej čaro. Tá knižka patrila môjmu starkému. Ten Vás mal veľmi rád. Vedelsom to, a preto som si objednal pre neho Vašu zbierku „šľakov“. Veľmi somsa tešil, ako ho tým darčekom prekvapím. Ale, bohužiaľ, môj drahý starký právevtedy zomrel...Ja som si teda tú knižku nechal pre seba, ako takú poslednúspomienku naňho. A ona ma odvtedy zázračne sprevádza. Nosil som ju doškoly na gympli, stále je pri mojej posteli. Teraz si ju so sebou nosím aj naintrák. Musím sa Vám priznať, že aj cez prednášky si z nej potajomkyčítam! Tá knižka má totiž obrovské čaro. Čaro jednoduchosti a zároveň úžasnejmúdrosti, láskavosti a zhovievavosti. Vaše príbehy sú také neuveriteľné,až sa zdajú skutočné...Ste ozajstný majster slova. Čučoriedky, batôžtekárky,žobradlo...slová, ktoré mi Vás na prvé počutie pripomínajú. Váš humor jeláskavý a vždy, keď ma mama počuje smiať sa pri knihe, vie, že čítam niečood Vás. Ale to všetko platí aj o Rozprávkach uja Klobásu, o Čučoriedkarňach,o Chlapcoch z Dunajskej ulice i o spomienkach Vašejmanželky Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr. A Vaše piesne, naspievanéspolu s Lasicom a Filipom, takmer zľudoveli. Keď som išiel do lesa nadrevo, V našej obci všetci pijú, Balada o vodných stavoch...to všetkoje odhora až dole prevoňané človečinou.
A teraz, keď tu nie ste, Váš odkaz žije v ľuďoch,ktorí žijú Vašu filozofiu života. Žijete vo svojich múdrych knihách, novýchslovách, ktoré ste tak originálne vymysleli...Len mi je ľúto, že som Vás nikdynemohol vidieť naživo. Keď budem niekedy v Bratislave, určite zájdem naOndrejský cintorín a venujem Vám pár úprimných myšlienok. Takýchúprimných, ako ste aj Vy boli úprimný počas svojho života medzi nami.
Zbohom, Julo, chýbate nám...
