Niečo v tomto zmysle mi povedala jedna kamarátka, keďsom bol zas mrzutý a zamračený. Dnes som si to opäť pripomenul. Takstrašne sa mi nechcelo vstávať...Škola mi začínala až o pol druhej, alemal som sa stretnúť s jednou skvelou priateľkou. Rozlepil som teda očio šiestej ráno a zmorene som si povzdychol. Vtedy mi to prišlo na um.Tento deň môže byť nanič, keď ho taký budeš chcieť. Rozmýšľaj! Nepokaz deň sebei všetkým naokolo! Tak som si povedal, že tento deň bude skvelý. Chcem homať skvelý! Teraz je už takmer pol jedenástej v noci a môžem povedaťlen jednu vec: tento deň som prežil naozaj naplno. Ráno s priateľkou boloskvelé...stálo to za to, vstať tak skoro. Tým, že som prišiel za ňous úsmevom na perách, vyčaril som úsmev aj na jej tvári. Verím, že ona siten svoj úsmev tiež nenechala pre seba a nakazila ľudí vo svojom okolíradosťou...radosť je ešte nákazlivejšia ako chrípka, len s tým musíjednoducho niekto začať! Ani autobusár, ktorý mi neuznal študentskú zľavu, anistudený nitriansky vietor mi nezmazali úsmev z tváre. Naopak, úprimne somsa tešil možno poslednému nádychu babieho leta pred usmrkanou jeseňou.Z jedného dvora sa na mňa usmiala malá blonďavá slečna pri maminkea ani prednášky neboli také zlé. Večer sa mi zas prihovorilav Hypernove sympatická promotérka a naozaj som neodolal – mámv chladničke dve fľašky minerálky v novom, zdravšom obale za rozumnúcenu! A aby toho stále nebolo málo, stretol som obľúbenú sesternicu, ktorúsom naozaj nečakal...vraj býva tu, kúsok odo mňa...čo poviete? Naozaj je tohona jeden deň veľa.
Teraz dopíjam posledný pohárik Egri bikavéru, ktorýu mňa po sesternici ostal, počúvam lahodný zvuk klarinetu a la KennyG a z okna mám výhľad na vysvietenú Nitru...A čo ak to ešte nie jevšetko? Možno mi ešte niekto skvelý zavolá, možno ma sused z vedľajšejizby pozve na gumové cukríky...Možno nie...Neviem. Nečakám na nič. Len sausmievam...
Zajtra, keď vstanem, opäť ma budú čakať dve možnosti...
