Rumenec zohráva dôležitú funkciu vo vzťahoch. On je vôbec taký pochábeľ, ktorý odhaľuje to, čo má byť skryté. Typický príklad: mama: „Lucka, s kým si telefonovala?“
Lucka: „Ale s nikým, mami..“
Povie to takým nenápadným tónom, že mama hneď tuší, kde je pes zakopaný. Mamy sú všeobecne veľmi kvalifikované v podobných spytovaniach a hneď vedia, koľká bije. Preto neprestávajú s otázkami. Niekedy sú také vynaliezavé, že pošlú na výzvedy mladších bratov, ale to je iná téma.
mama: „Veď som videla, že si s niekým volala. Kto to bol? Fero?“
Lucka sa v tom momente dostáva do rozpakov a na scénu prichádza rumenec. Najprv v nepatrnej forme, lebo mama síce uhádla, že milá dcérka volala s osobou opačného pohlavia, ale ďalšie druhové charakteristiky zatiaľ unikajú.
Lucka: „S Ferom? To určite!“ (a zrumenie)
Odvtedy je mame jasné, že nejaké to chlapčisko je v hre...Beťár rumenec ho prezradil! Sofistikovaná mama sa už ďalej pýtať nemusí. Len sa na Lucku významne pozrie, tá je už červená ako paprika a rýchlo uteká z maminho dosahu.
To bol len učebnicový príklad, akých sa stávajú stovky. Podobne je to aj pri amatéroch v kartových hrách. Nielenže sa im nedá bez rumenca klamať, častokrát súper vytuší aj dobrú kartu a radšej sa stiahne. S rumencom v kartách ešte nikto nezbohatol. Preto sa profesionálni hráči nečervenajú. Neviem, ako to robia, či doma tajne trénujú s peňazíchtivou manželkou a pomaličky rumenec odbúravajú alebo sa priznávajú deťom k svojim huncútstvam tak dlho, až sa tá drobnučká hanba (poznanie seba samého) stane rutinou a rumenec mizne...kto vie? Kto sa to naučí, môže sa stať milionárom. Alebo sukničkárom. To už závisí od preferencií užívateľa. Niekto sa dokonca môže stať, božeuchovaj, aj politikom. Ale politik bez rumenca by mohol klamať, koľko sa mu páči, a to nie je dobre...
To je vlastne akási sociálna funkcia rumenca, aby ľudia toľko neklamali, aby mamy vždy vedeli, že ich ratolesti už okúsili figliarskej lásky hry, aby Katka vytušila, že susedových Martin je do nej blázon...
