Nie autobusom. Autobus je taký nervózny, neosobný stroj.Sedím, sedím, všetko okolo mňa hučí, motor hučí, ľudia hučia...za chvíľu mizačne hučať v hlave. Ani knižka mi tak nechutí ako vo vlaku. Radšej sivytiahnem diskman a potom to už hučí úplne zovšadiaľ.
Vlak je iný. Vo vlaku si môžeš vychutnávať organizovanúsamotu alebo môžeš ísť s partou priateľov. Najsamlepší prípad všaknastáva, keď si vo vlaku s nejakou sympatickou čučoriedkou. (pozn. autora:ospravedlňujem všetky bytosti nežného pohlavia, že píšem o veci z chlapčenskéhopohľadu. Bude to možno tým, že som chlapec. Nie?) Čučoriedka v autobuse môžechalanovi dať pusu, môže ho chytiť starobylým spôsobom za ruku alebo sa k nemunežne privinúť, prípadne mu postrapatiť vlasy. To je všetko. Ale vo vlaku? Vovlaku je možností jak vtákov nedozerných, ako vraví jedna školopovinná báseňslovenského moderného romantika. Vlastne sa o tom hovorí už v samotnomslove vlak. Každý moderný etymológ vie, že slovo vlak vzniklo zo slova vláčiť. Čižekeď mladík „privlečie“(rozumej: gentlemansky privedie) dievčinu do vopredobsadeného kupé, môže si dovoliť viac vecí ako v autobuse. Pravdaže, čistoteoreticky sa môže stať, že voľné kupé nebude. Ale o čisto teoretickýchmožnostiach sa ani neoplatí vyjadrovať. Vo vlaku sa dvaja ľudia môžu k sebeviac pritúliť, ba dokonca smú sa aj postaviť pri okno a znenazdajky jedendruhého objať. To by už pre niekoho mohol byť vrchol, ale ja budem ešteodvážnejší. Podľa mňa je najkrajší spôsob prežívania dlhého, ale vôbec nienudného cestovania vo vlaku takýto: chlapec si sadne k oknu a dievča,dievča si ľahne po celej dĺžke lavice v kupé takým spôsobom, aby chlapecmal jej hlavu na kolenách. Nepomýľte si to! Lebo keď bude mať dievča miestohlavy na chlapcových kolenách topánky, nejako zvlášť romantické mi tonepripadá. No ale vráťme sa k tomu naspäť. Keď má dievča hlavu nachlapcových kolenách, môže sa jej chlapec hrať s vlasmi – ľudovo povedané,môže ju ískať vo vlasoch. A to je úplne úžasné. Chlapec sa tak dlho prehŕňav jemných dievčenských vlasoch, až úplne stratí pojem o čase.Zabudne, že mal vystúpiť v Koši a namiesto toho vystúpi až hlboko v Prievidzi...Potomsú z toho len opletačky, musí volať otcovi, nech poňho príde, otec však užstihol vypiť jedno pivo, tak musí ísť mama, tá má zas nervy, lebo už trištvrteroka nešoférovala a chlapčisko si to napokon aj tak zlízne. Ale keby stesa ho opýtali, určite vám povie, že to stálo zato...
Ach, milujem tieto nádherné cesty vo vlaku, keď vonku kvitnerepka, pod nosom mám jemné dievčenské vlasy a Koš je ešte tak ďaleko...
