Zo srdca mám rád Slovensko a mnohé jeho zákutia, no predsa niektoré z týchto kútov z rôznych dôvodov uprednostňujem. Patrí k nim rodné Horné Ponitrie, Turiec, Kysuce, Orava, malebný kraj pod Bielymi Karpatmi či rázovité Podpoľanie. S mestami je to podobne. Včera som sa opäť na chvíľku do jedného z nich vrátil.
Banská Bystrica je tým miestom. Pamätám si, ako som do nej chodil od mala, objavoval jej krásu, dotýkal sa jej, dýchal jej vzduch. Ako som ju obdivoval medzi tými majestátnymi horami, krásnu. Návrat na staré miesto je naozaj podobný stretnutiu so starým priateľom. Cítiš sa, akoby si sa s ním rozlúčil len včera. Môžeš sa ho dôverne dotknúť a zblízka ho pozorovať. Možno objavíš aj nejakú novú vrásku, a s citom ju prehliadneš. A nemusíš priveľa hovoriť - ticho s priateľom nie je trápnym momentom, ale rozhovorom na celkom inej úrovni. A tak som Ťa, Bystrica, opäť raz pohladil pohľadom po Barbakane, Kapitulskej či dlhom, živom námestí. Opäť som Ťa poznačil mojimi krokmi - ja iný, Teba inú. V srdci mám z toho veľkú radosť, veď už sú to roky, čo som sa do Tvojej krásy zamiloval..
