Zmluvou o pôžičke jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu § 657 Občianskeho zákonníka.
Pojmovými znakmi pôžičky sú:
- prenechanie vecí určených podľa druhu
- dočasnosť právneho vzťahu
- povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu
Predmet zmluvy o pôžičke :
Predmetom právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke môžu byť len veci druhovo určené, najmä peniaze. Veci takto prenechané dlžníkovi sú určené na to, aby s nimi ľubovoľne nakladal, prípadne ich aj spotreboval. Dlžník nevracia veriteľovi tie isté veci, ale veci toho istého druhu.
Ak by boli na základe zmluvy prenechané veci charakterizované síce generickými znakmi, ale podľa vôle účastníkov zmluvy sa musia vrátiť tie isté kusy vecí, nejde o pôžičku, hoci by boli veci zastupiteľné i spotrebovateľné. V tomto prípade by išlo o zmluvu o výpožičke.
Ak by sa prenechával jeden druh vecí a mal by sa vrátiť iný druh vecí, tento vzťah by sa z hľadiska predmetu nemohol kvalifikovať ako pôžička, ale ako zámená zmluva, podľa ktorej sa vymieňa vec za vec. Ak by sa namiesto požičaných peňazí mali vrátiť veci (alebo naopak). nešlo by o pôžičku,ale o kúpnu zmluvu.
Predmetom zmluvy o pôžičke nemôže byť nehnuteľná vec, pretože ju treba vždy považovať za vec individuálne určenú. Na základe uvedených pojmových znakov treba odlíšiť zmluvu o pôžičke od zmluvy o výpožičke i od zmluvy o nájme.
Pri zmluve o výpožičke sa prenecháva individuálne určená vec, ktorá sa musí vrátiť. Naproti tomu pri pôžičke prechádza na dlžníka vlastnícke právo druhovo určenej veci - vecí a namiesto nich sa vrátia iné veci. Okrem toho pôžička je vzťahom buď odplatným alebo bezodplatným, pričom zmluva o výpožičke predpokladá vždy bezodplatné prenechanie veci do užívania.
Významné je odlíšenie zmluvy o pôžičke od nájomnej zmluvy, pretože obe zmluvy sa v praxi často zamieňajú. Predmetom nájomnej zmluvy je individuálne určená vec, ktorá sa má vrátiť, preto neprechádza do vlastníckeho práva druhej strany. kým pri pôžičke ide o druhovo určenú vec a veci prechádzajú do vlastníctva druhej strany a dlžník vracia iné veci. Z týchto dôvodov je preto nesprávne hovoriť napr o pôžičke kníh, športových potrieb - ide o nájom. Vzhľadom na to, že predmet nájomnej zmluvy sa prenecháva na užívanie odplatne, nemožno hovoriť ani o výpožičke.
Podľa Občianskeho zákonníka rozlišujeme dva druhy pôžičiek a to peňažné a nepeňažné. Peňažné pôžičky majú osobitné vlastnosti dané ich miestom a funkciou v peňažnom styku a pri finančnom zabezpečovaní ekonomických aktivít subjektov občianskoprávnych vzťahov. Poskytovanie peňažných pôžičiek je často spojené s platením úrokov.
Vznik právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke :
Vzniká dohodou zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva do užívania druhej strane veci určené podľa druhu a druhá strana po určitom čase vráti veci toho istého druhu.
Prejavená vôľa nemusí obsahovať určenie doby splatnosti a ani v nej nemusí byť vyjadrené, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Zmluva o pôžičke musí spĺňať všeobecné obsahové náležitosti predpísané pre zmluvy vôbec.
Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu. Zmluvné strany si však písomnú formu môžu dohodnúť. Pri peňažných pôžičkách sa spravidla od dlžníka vyžaduje písomné vyhlásenie o dlhu v podobe tzv. dlžobného úpisu.
Práva a povinnosti zmluvných strán:
Veriteľ je povinný odovzdať predmet pôžičky, pričom zodpovedá voči dlžníkovi za vady veci, pokiaľ je zmluva o pôžičke odplatnou zmluvou.
To znamená, že prenechaný predmet pôžičky jednak nemá právne vady, ktoré by bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva dlžníkom, resp. jeho vlastnícke právo by oproti zmluve nejako obmedzovali, a jednak, že vyhovuje predovšetkým zmluvným podmienkam výslovne vymieneným (druh, akosť, množstvo) alebo obvyklým tak, že ho možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy o pôžičke.
Dlžník je povinný vrátiť veci toho istého druhu v tom istom množstve, akosti ako mu boli požičané a v určený čas. Pri peňažných pôžičkách treba rešpektovať devízové predpisy.
Kedy je dlžník povinný vrátiť veci závisí od dohody účastníkov. Ak splatnosť nebola určená dohodou, treba použiť všeobecné dispozitívne ustanovenie § 563 OZ, podľa ktorého dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Pri pôžičkách môže prísť do úvahy, že čas plnenia sa ponecháva na vôľu dlžníka. Treba použiť ustanovenie § 564 OZ.
Pri peňažnej pôžičke je dlžník povinný platiť aj úroky, ak boli dohodnuté. Úrok je odplata za užívanie peňažnej sumy a je určená istým percentom dohodnutým na určitý čas.Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi; nesmie byť určená ani taká výška úrokov, ktorú by z hľadiska trestného práva bolo možno kvalifikovať ako trestný čin úžery § 235 Trestného zákona. Z občianskoprávneho hľadiska by v oboch rípadoch išlo o absolútnu neplatnosť - neplatnú dohodu.
Dohodnuté úroky pri peňažnej pôžičke treba odlišovať od úrokov z omeškania, ktoré predstavujú sankciu za omeškanie s platením peňažného dlhu.
Pri nepeňažnej pôžičke možno namiesto úrokov dojednať plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu § 658 ods. 2 OZ.
Zánik právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke :
Záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke zaniká, tak ako iné záväzkovoprávne vzťahy, najmä splnením, t.j. pri peňažnej pôžičke vrátením peňažnej istiny spolu s dohodnutými úrokmi, pri nepeňažnej pôžičke vrátením vecí toho istého druhu, množstva, akosti, prípadne pokiaľ to bolo dohodnuté, vrátením vecí väčšieho množstva alebo lepšej akosti. Občiansky zákonník neuvádza iné osobitné dôvody zániku.
