Úvod k propagande na minciach
V súčasnosti sa slovo propaganda vníma skôr v negatívnom slova zmysle ako činnosť, ktorá nepriaznivým spôsobom ovplyvňuje myslenie a rozhodovanie ľudí. Ide však o bežný fenomén, ktorý je možno badať naprieč dejinami od počiatkov civilizácie, a ktorý využíva rôzne prostriedky na ceste k adresátovi. Budeme sa venovať problematike propagandy a symboliky na kovových platidlách. „O vznik prvých skutočných mincí v Európe sa postarali Gréci, ktorí ich začali raziť v 7. storočí pred Kr. V 5. storočí sa na nich ustálilo používanie nápisov, ktoré poskytujú údaje o vydavateľovi mince a mieste jej vydania.[i]Od tohto obdobia môžeme hovoriť aj o istej forme propagandy. Po tom, ako peňažný obchod zaujal stále miesto v hospodárskom živote, vyobrazovanie emitenta, respektíve panovníka sa stalo samozrejmosťou. Minca, ktorá mala v tom čase reálnu hodnotu kovu, z ktorého bola vyrobená, sa stala jedným z ideálnych priestorov na zobrazovanie panovníckeho statusu, ktorého budovanie bolo v záujme každého panovníka. Zobrazenie panovníckej autority na predmete, ktorý je pre jeho majiteľa cenný a má svoj ekvivalent vo forme tovaru či služby, má svoj psychologický vplyv (aj keď možno nevedomý a nepriamy). Ak si vezmeme za príklad obyčajný Antonian Claudia II.[ii], na ktorom je vyobrazený portrét cisára a kruhopis, je nám jasné, že emitent chcel okrem vizualizácie podoby vladára vyjadriť a potvrdiť aj panovnícky majestát. Ten je možné vyčítať zo samotného zobrazenia, kde je cisárova hlava korunovaná, ale najmä z kruhopisu, ktorý hovorí IMP(ERATOR) C(AESAR) CLAVDIVS AVG(VSTVS). Reverz mince zobrazuje cisára Claudia ako jazdca na koni zdraviac sa pravou rukou a držiac žezlo v ľavej. Kruhopis tvorí nápis ADVENTVS AVG(VSTVS) (príchod cisára). Je nesporným faktom, že úspešný panovník má byť videný a takáto forma jeho prezentácie môže prispievať k budovaniu jeho kultu.
Propaganda je preto neoddeliteľnou súčasťou existencie každého suverénneho štátu a má za cieľ vytvárať a udržiavať jeho pozitívny obraz v zahraničí, ale aj na domácej pôde. Táto propaganda má najrôznejšie formy a prejavy. Jednou z nich je aj symbolická stránka platidiel, pretože mince a bankovky sú dokonalou platformou na realizáciu štátnej propagandy smerom k vlastným obyvateľom. Môže sa na nej propagovať idea štátu, národné symboly, hospodárske a ekonomické vízie či reálie. Šírenie tejto formy propagandy je jednoduché, keďže s ňou nutne príde do styku každý občan.
Hotovostný platobný styk je nenahraditeľný aj v dnešnej dobe moderných technológií. O to viac bol dôležitý v minulom storočí. Koniec devätnásteho storočia a dvadsiate storočie boli politicky a vojensky veľmi rušným obdobím. Svedčí o tom aj numizmatická tvorba, ktorá zachytávala dobové reálie a ideové myšlienky spojené s konkrétnou krajinou. V našom článku sa sústredíme na problematiku symboliky a propagandy štátneho aparátu na platidlách rakúsko-uhorskej monarchie s komparatívnym porovnaním symboliky povojnovej československej koruny.[iii]
Menová reforma v roku 1892 a symbolika novej koruny
Menová reforma v roku 1892 zaviedla novú menu – rakúsko-uhorskú korunu založenú na zlatom štandarde, ktorej názov sa odvíjal od kráľovského majestátu. „Korunová mena bola zavedená v zložitých politických a hospodárskych podmienkach Rakúsko-Uhorska ako tzv. zlatá mena, ktorej hlavným cieľom bolo dosiahnuť stabilitu meny a menového vývoja.[iv] Okrem ekonomických a inflačných opatrení bolo samozrejmosťou aj nové vizuálne spracovanie obeživa.
Mince korunovej meny môžeme rozdeliť do štyroch okruhov, ktoré svojím vizuálnym spracovaním predstavujú jednotnú koncepciu. Ide zhodne o mince rakúskej aj uhorskej časti monarchie.
Prvý okruh tvoria mince najnižšej hodnoty (1, 2, 10, 20 haliere). Tie sa vyznačujú tým, že na averze je vyobrazený vždy štátny symbol. U rakúskych orlica a u uhorských svätoštefanská koruna (samozrejme s materiálovými a drobnými vizuálnymi variantmi). Reverz je tvorený nominálnou hodnotou a rastlinným (pšeničné klasy, olivové ratolesti) prípadne rámovým zdobením (v prípade rakúskeho 10 a 20 haliera[v] je výzdoba rámová s cisárskou korunou), ktoré pôsobia imperiálne okázalo a symbolizujú vznešenosť a dostatok. Špecifikom je iba kruhopis na uhorských razbách MAGYAR KIRÁLYI VÁLTÓPÉNZ (maďarská kráľovská mena) a letopočet, ktorý sa v uhorskej razbe nachádza na averze a na rakúskej na reverze. Takéto jednoduché prevedenie bolo zrejme zvolené vzhľadom na to, že ide o najdrobnejšie mince, ktorých hodnota nebola vysoká. Rakúska korunovaná orlica ako symbol rakúskej časti monarchie. Svätoštefanská koruna zasa vyjadruje historickú štátnosť uhorskej časti monarchie a jej religiózny charakter.
Do druhého okruhu sme zaradili mince vyššej nominálnej aj reálnej hodnoty (1, 2, 5 koruna) razené už do striebra. Portrét panovníka na minciach je neodmysliteľnou súčasťou monarchie. Nebolo tomu inak ani pri novej korune. František Jozef I., ktorý v čase menovej reformy panoval už 44 rokov, bol jedným z najvýraznejších symbolov monarchie. Jeho portrét je preto neodmysliteľnou súčasťou averzu korunových mincí s kruhopisom informujúcim o jeho tituloch. Františka Jozefa môžeme považovať v kontexte doby a miesta za symbol stálosti, tradícií a pevnej vlády. Odhliadnuc od faktu, že vyobrazenie panovníka na minci mohol definovať zákon, môžeme vysloviť tézu, že portrét tohto panovníka na minciach mal na bežného človeka značný psychologický efekt či už vedomý, alebo podvedomý. Hlava panovníka na korunových minciach sa objavuje vo variantoch s vavrínovým vencom a bez neho. Okrem toho je neodmysliteľnou súčasťou averzu aj kruhopis: FRANC(ISCUS) IOS(EPHUS) I D(EI) G(RATIA) IMP(ERATOR) AVSTR(IAE) REX BOH(EMIAE) GAL(ITIAE) ILL(YRIAE) ETC ET AP(OSTOLICUS) REX HVNG(ARIAE). František Jozef I. z božej milosti cisár rakúsky, kráľ český, haličský, ilýrsky atď. a apoštolský kráľ uhorský. V uhorskej verzii: FERENCZ JÓZSEF I K A CS ÉS M H S D O AP KIR. František Jozef z božej milosti cisár rakúsky a maďarský, chorvátsky, slavónsky, dalmátsky apoštolský kráľ. Ide o klasické potvrdenie panovníckeho statusu a majestátu v kombinácii s vyobrazením jeho podobizne. Reverzu uhorských 1, 2 a 5 korún dominuje svätoštefanská koruna (na 2 a 5 korune držaná dvoma anjelmi, ktorí symbolizujú svetskú vládu požehnanú vyššou mocou). Neabsentuje ani rastlinná výzdoba. Reverzná strana 1 koruny v rakúskej verzii mince vyobrazuje rudolfínsku korunu, pod ktorou sa nachádza nominálna hodnota a letopočet s olivovými ratolesťami po stranách ako imperiálny symbol rakúskej časti monarchie. 2 a 5 koruna zasa zobrazuje dvojhlavú rakúsku orlicu. Zdobenie pozostáva rovnako z rastlinného motívu, pri 5 korune doplneného o vyobrazenie 5. cisárskych korún.
Tretí okruh tvoria zlaté mince korunovej meny (10, 20 a 100 koruna). Rakúska verzia týchto mincí má averz až na malé detaily totožný so striebornými mincami. Reverz zobrazuje podobne ako pri dvojkorunovej minci orlicu s letopočtom a nominálnou hodnotou. Tradicionalisticky sa v hornej časti mince objavuje kruhopis v latinčine, ktorý tvorí nominálna hodnota a letopočet vyjadrený rímskym číslom. Uhorská verzia je zasa orientovaná viac pronárodne. Averz je tvorený kruhopisom ako pri strieborných korunových minciach. Minci však dominuje postava panovníka v stoji, ktorá drží v pravej ruke žezlo, v ľavej jablko a je korunovaná svätoštefanskou korunou. Reverz je zasa tvorený dvoma anjelmi, ktorí držia veľký znak Uhorska, nad ktorým sa nachádza nápis MAGYAR KIRÁLYSÁG (Maďarské kráľovstvo). Pod znakom sa nachádza nominálna hodnota.
Štvrtý okruh mincí tvoria pamätné razby. Pamätné obehové razby sú samostatnou kategóriou obeživa. Ich účelom je v prvom rade pripomienka nejakej historickej udalosti, osobnosti a podobne. Druhotne sa však na ne môžeme pozrieť aj ako na nástroj propagácie politického režimu, panovníka, vojny, respektíve štátneho zriadenia. Uhorská koruna má 3 pamätné razby. V roku 1896 si Uhorsko pripomínalo tisíc rokov od príchodu Maďarov do Podunajskej nížiny. Miléniové oslavy boli veľkolepé a sprevádzalo ich množstvo kultúrnych podujatí. Do obehu sa dostala strieborná korunová minca pripomínajúca túto pre Uhorsko veľmi významnú udalosť. Na averze sa nachádzala podobizeň cisára Františka Jozefa I. korunovaného svätoštefanskou korunou a kruhopis: AZ EZERÉVES MAGYARORSZÁG EMLÉKÉRE 1896 1 KORONA (Na pamiatku tisícročného Maďarska 1896 1 Koruna). Reverz je tvorený idealizovaným vyobrazením príchodu Maďarov, kde v ústredí dominuje jazdec na koni, ktorého sprevádza po pravej strane ženská postava a po ľavej bojovník s davom na pozadí. Pri príležitosti 40. výročia korunovácie Františka Jozefa za uhorského kráľa boli vyrazené dve pamätné razby v nominálnej hodnote 5 a 100 korún s totožným averzom a reverzom. Averz je tvorený maďarskou variantov kruhopisu s letopočtom a vyobrazením hlavy panovníka s vavrínovým vencom. Reverznej strane dominuje vyobrazenie korunovačného aktu s troma ústrednými postavami. Kľačiaci a modliaci sa cisár, ktorého spoločne korunujú ministerský predseda a ostrihomský arcibiskup držiac v rukách spoločne svätoštefanskú korunu. Pod týmto vyobrazením sa nachádza nominálna hodnota. Reverz dopĺňa kruhopis MEGKORONÁZTATÁSÁNAK NEGYVENEDIK ÉVFORDULOJÁRA 1867-1907 (K 40. výročiu korunovácie 1867-1907).
Rakúska koruna mala 5 pamätných razieb (1, 5, 10, 20 a 100 koruna). Všetky razby boli vydané pri príležitosti 60. výročia nástupu Františka Jozefa na rakúsky trón a majú spoločný averz, ktorý je totožný s averzom rakúskych korunových mincí.
Reverz korunovej mince tvorí kruhopis DVODECIM LVSTRIS GLORIOSE PERACTIS (60 rokov slávne zavŕšených) so štylizovaným vyobrazením nominálnej hodnoty v spodnej časti 1 COR. Centrálnej časti dominujú iniciály panovníka (FJ1) s rastlinným motívom na pozadí, nad ktorými sa nachádza žiariaca cisárska koruna s rokmi 1848 na pravej a 1908 na ľavej strane.
Reverz 5 koruny tvorí alegória slávy bežiaca smerom vpravo s olivovou ratolesťou v pravej ruke s rakúskym štátnym znakom po jej ľavici a korunovanou nominálnou hodnotou po pravici. Kruhopis tvorí opäť nápis: DVODECIM LVSTRIS 1848 1908 GLORIOSE PERACTIS.
10 a 20 koruna sa vyznačujú podobným reverzom. Rakúska korunovaná orlica a spomenutý kruhopis. V spodnej časti nominálna hodnota, nad ktorou sú pri desaťkorune roky 1848, 1908. Na dvadsať korune sa nachádzajú roky nad orlicou.
Zlatá stokoruna zobrazuje postavu sediacej ženy v oblakoch. V pravej ruke držiac vavrínový veniec, druhú ruku má položenú cez štít nesúci štátny znak Rakúska. Na pozadí stúpajú spoza ženy a oblakov slnečné lúče. Pod týmto vyobrazením sa nachádza nápis DVODECIM LVSTRIS 1848 1908 GLORIOSE PERACTIS. Reverz dopĺňa kruhopis 1848 1908 100 COR.
Vizuálne prevedenie korunovej meny bolo orientované na propagáciu monarchie a panovníka. Vo vzťahu monarchie k svojim obyvateľom šlo o jasné vyjadrenie politiky jednoty a centralizmu, ktorú reprezentuje osoba dlho vládnuceho panovníka. Pamätné razby sa vzťahujú v oboch častiach monarchie na osobu panovníka oslavujúc jeho dlhú a spravodlivú vládu. Uhorské koruny, ktoré zobrazujú anjelov ako nosičov štátneho znaku a koruny majú evokovať existenciu štátu z božej vôle. Z týchto razieb sa dajú vyčítať jasné prvky tradicionality, imperiálnej okázalosti, historicity a pevnej vlády.
Symbolika minci Československej republiky a komparácia s mincami Rakúsko-Uhorska
Prirodzeným znakom politiky každého novovzniknutého štátu je určitá forma negatívneho postoja voči minulému režimu ako potvrdenie legitimity svojej existencie. Azda najviac badateľný je tento fenomén naprieč dvadsiatym storočím. Vznik Československej republiky bol významným medzníkom v našich novodobých dejinách. Demokratické zriadenie nového štátu sa diametrálne odlišovalo od predchádzajúcej monarchie. Okrem národnostných menšín, šľachty a časti duchovenstva prežívalo nadšenie z nového štátu väčšinové obyvateľstvo. Po vzniku spoločného štátu bola tendencia zbavovať sa všetkého, čo pripomínalo monarchiu. Či už pretieranie nemeckých a maďarských nápisov na úradoch, alebo ničenie štátnych symbolov bývalej monarchie.
Potreba menovej reformy a zavedenia vlastnej meny bola samozrejmá už od prvých dní existencie samostatného štátu. Vzhľadom na náročné ekonomicko-spoločensko-vojenské postavenie Československa v prvom roku svojej existencie sa nepristúpilo k fyzickému zavedeniu novej meny. „Aj po formálnom vzniku vlastnej meny (zákon č. 187 z 10. 4. 1919) boli ponechané v platnosti rakúske a uhorské kovové peniaze.[vi]Štátne orgány pristúpili ku kolkovaniu obeživa. V praxi to znamenalo, že staršie koruny ostávali v obehu až do vydania nových platidiel. Pôvodne sa uvažovalo, že nová mena ponesie názov Sokol, Frank či dokonca Dolár. Bolo preto prekvapujúce, že novej mene bol ponechaný názov Koruna.
Nový štát sa okrem klasických spôsobov prezentácie snaží prezentovať aj svojím hmatateľným obeživom, čo je pozorovateľné aj na minciach prvej Československej republiky, ktorých vizuál reprezentuje nové štátne zriadenie, demokraciu a myšlienkové hodnoty, ktoré sú odlišné od predchádzajúceho režimu. Podobne ako pri minciach rakúsko-uhorskej koruny môžeme rozdeliť aj mince prvej československej republiky z hľadiska vizuálneho spracovania do štyroch hlavných okruhov. Averz korunových mincí je úzko spojený so štátnou symbolikou a úsilím vyjadriť historicko-hodnotové smerovanie štátu. Ústredný je motív malého znaku ČSR, kde strieborný dvojchvostý lev vyjadruje historickú štátnosť českých krajín. Slovenský znak vsadený do hrude leva znázorňujúci Tatru, Matru a Fatru s dvojkrížom zasa odkazuje na slovenskú časť spoločnej republiky a kresťanské hodnoty. Kruhopis tvorí názov štátu REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ v spodnej časti s letopočtom. Tento averz sa nachádza na všetkých obehových minciach okrem desať a dvadsať korún a pamätných razieb, čo je oproti starej rakúsko-uhorskej mene rozdiel.
V prvom okruhu sa nachádzajú najdrobnejšie mince nominálnych hodnôt 2, 5 a 10 halierov. Reverznej strane týchto drobných mincí dominuje Karlov most, pod ktorým je znázornená Vltava. Nominálna hodnota je vyjadrená číslom v krúžku v spodnej časti mince. Oproti reverzom halierových mincí rakúsko-uhorskej korunovej meny, kde dominuje nominálna hodnota so zrkadlovým vencom po stranách, prípadne je orámovaná, pôsobia nové haliere iným dojmom, kde je nominálna hodnota „podriadená“ symbolu. Ide o pripomenutie dlhej a slávnej minulosti, prostredníctvom jednej z najvýznamnejších pamiatok, ktorá sa viaže k najslávnejšiemu obdobiu historickej štátnosti českého národa a takým spôsobom sa snaží o legitimizovanie svojej novodobej štátnosti a jej prepojenie s historickou štátnosťou.
Do druhého okruhu sme zaradili mince strednej a vyššej nominálnej hodnoty (20, 50 halier, 1, 5, 10, 20 koruna). Reverzu dvadsaťhalierovej mince dominuje 5 zviazaných pšeničných klasov s lipovou ratolesťou a kosákom, na pravej strane s nominálnou hodnotou. Na reverze 50 haliera sa nachádza v hornej časti nominálna hodnota, pod ktorou sa nachádzajú štylizované, stuhou zviazané lipové ratolesti s pšeničnými klasmi. Reverz jednokorunovej mince znázorňuje kľačiacu postavu ženy so zväzkom klasov v náručí a kosákom v ruke s nominálnou hodnotou na pravej strane, pod ktorou sa nachádza malá lipová ratolesť. Reverzu 5 korunovej mince dominuje nominálna hodnota na pozadí s továrňou a písmenami Kč v ľavom hornom kvadrante. Rastlinná výzdoba toho okruhu je tvorená výlučne lipovými ratolesťami a pšeničnými klasmi a snopmi. Táto rastlinná symbolika má poukazovať na slovanstvo a jeho jednotu, pričom pšenica je symbolom práce a dostatku. Jednokorunová minca, ktorá znázorňuje prácu a jej plody v kombinácii s novou érou vyjadrenou prostredníctvom továrne na 5 korune, symbolicky vyjadruje prosperitu a pokrok, ktorý prináša práca. V zjednodušenej forme by sme mohli vyjadriť hlavnú myšlienku symboliky tohto okruhu nasledovne: Spoločnými silami v jednote, prácou k dostatku a prosperite.
Špecifikom desaťkorunovej mince je, že malý znak bol vystriedaný stredným znakom Československa na averze s nezmeneným kruhopisom a letopočtom. Minca vyššej nominálnej hodnoty bola vhodným priestorom na takéto vyobrazenie. Reverzu dominuje ženská postava v sede s vystretou ľavou rukou, ktorá sa dotýka vysokej rastúcej lipovej ratolesti, ktorej horná časť zasahuje až do nominálu v hornej časti mince. Naľavo od lipovej ratolesti sa nachádza označenie Kč, pod ktorým je v pozadí znázornené poľnohospodárske náradie a snopy obilia. Pod postavou ženy je vyobrazené kladivo a koleso. Spodnú časť reverzu tvorí silueta Hradčian. Averz dvadsať koruny je tvorený rovnako stredným znakom a kruhopisom REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ s letopočtom nachádzajúcim sa nad znakom. Reverz zobrazuje 3 postavy držiace sa za ruky, ktoré svojimi insígniami reprezentujú priemysel, poľnohospodárstvo a obchod. Nominálna hodnota je zobrazená vpravo od postáv číslom 20 a vľavo od postáv označením Kč. Symbolika týchto dvoch najvyšších nominálov poukazuje na úspech štátu. Dostatok, slovanstvo a historicita sú doplnené o vizualizáciu silného a navzájom prepojeného hospodárstva. Rozdiel oproti najvyšším nominálom rakúsko-uhorskej koruny je teda v tom, že nový štát sa pokúšal na týchto platidlách prezentovať svoje demokratické zriadenie, vzájomnosť slovanských národov a predovšetkým úspechy v hospodárskej oblasti. Sú to všetko aspekty, ktoré majú poukazovať na úspech a prosperitu nového štátu.
Do tretieho okruhu spadá iba jedna minca a to 25 halier, ktorého reverznú stranu tvorí iba veľké štylizované zobrazenie nominálnej hodnoty. Averz je podobný ako pri ostatných halierových minciach avšak v umelecky odlišnom spracovaní. Ide o jedinú mincu, ktorá sa svojím spracovaním dá čiastočne porovnať s drobnými mincami rakúsko-uhorskej koruny, kde averz tvoril štátny znak a reverz nominálna hodnota doplnená o jednoduchú formu výzdoby.[vii]
Posledný štvrtý okruh zahŕňa pamätné obehové razby. Prvá Československá republika mala iba dve takéto razby, ktoré sa viažu na výročie vzniku republiky a úmrtie prvého prezidenta. Obe razby majú takmer totožnú reverznú stranu s vyobrazením prvého prezidenta a kruhopisom na desaťkorune TOMÁŠ G. MASARYK a na dvadsaťkorune 1850-1937 T. G. MASARYK. Averz rovnako ako v prípade väčšiny pamätných razieb z roku 1892-1916 zobrazuje štátny znak (stredný). V prípade desaťkorunovej mince je umelecky štylizovaný v dvojitom ráme, nad ktorým sa nachádza nominálna hodnota (10 Kč). Kruhopis vizuálne oddelený perlovcom znie: REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ 1918.28.X.1928. Averzu dvadsaťkoruny dominuje stredný znak ČSR, ktorý čiastočne v hornej časti prekrýva perlovec oddeľujúci kruhopis. REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ 20 Kč. Pri týchto pamätných razbách možno nájsť určitú paralelu s pamätnými razbami rakúsko-uhorskej korunovej meny. Ústredným motívom je osobnosť a udalosť. 10 Kč z roku 1928 je oslavou desiateho výročia existencie Československa – veľmi významnej udalosti. Osobnosť najviac spájaná so vznikom spoločného štátu je samozrejme T. G. Masaryk. Ide o osobnosť, ktorá sa stala symbolom demokracie a jej kult bol v štátnom aparáte cieľavedome budovaný. Prvý prezident zaujal výnimočné postavenie v štáte a takýmto spôsobom sa z neho stal symbol, rovnako ako v prípade Františka Jozefa I. Výročie vzniku republiky a výročie korunovácie sú veľmi podobné a dôležité udalosti, aj keď v rozličných podmienkach. V tomto prípade teda ide o oslavu štátnosti. Rovnako pamätná minca 20 Kč vydaná pri príležitosti úmrtia T. G. Masaryka je pripomenutím významnej osoby, ktorá je neoddeliteľne spájaná so štátom.
Záverečné zhrnutie
Symbolika bola vždy nedeliteľnou súčasťou propagandy a propaganda, hoc skrytá a na prvý pohľad možno nevedomá, bola v drvivej väčšine nedeliteľnou súčasťou mincí aj bankoviek. Menová reforma je priestorom na tvorbu nového vizuálu a novej symboliky. Pri vzniku nového štátu respektíve zmene režimu je to takisto priestor na propagáciu nových ideí a národných ideálov. Táto nová propaganda môže prostredníctvom symbolov vyjadrovať negatívny postoj k minulému zriadeniu, popierať ho, prípadne úplne ignorovať a sústrediť sa na budovanie vlastného obrazu štátneho aparátu. V rámci propagandy na platidlách nemusí byť takýto postup vôbec silený či dokonca vedomý. Je úplne logickým vyústením historického vývoja, ktorý je miestami viac či menej badateľný. Je tomu tak aj pri minciach prvej Československej republiky, ktoré sa svojou symbolikou diametrálne odlišujú od mincí bývalej monarchie. „Výtvarné riešenie týchto mincí bolo nekonvenčné, skutočne priekopnícke. Zmizla doterajšia stereotypnosť a uniformita mincového obrazu a na minciach sa objavila životnosť vysokého umeleckého účinku.[viii]
[i] PANIS, Branislav - BUDAJ, Marek. Poklady mincí na Slovensku. Bratislava: Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2006, s. 14.
[ii] RCV III# 11314, RIC V.1# 13
[iii] V celej práci používam heraldický opis mincí.
[iv] Internetový zdroj: KYJAC, Pavol. Slovenskú korunu nahradí euro. [https://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/MU/Kyjac08-7-Biatec.pdf], prístup 4. 2. 2021.
[v] km2802, km2803
[vi] JÍZDNÝ, Miroslav. Katalog mincí Československa. Hradec Králové: Česká numismatická společnost, pobočka v Hradci Králové, 1992, s. 10.
[vii] Teoreticky možno hľadať súvis v tom, že táto minca sa dostala do obehu až v roku 1933 a bola navrhnutá čisto kvôli potrebám obehu.
[viii] JÍZDNÝ, Miroslav. Katalog mincí Československa. Hradec Králové: Česká numismatická společnost, pobočka v Hradci Králové, 1992, s. 56.
