Nie je to tak dávno, čo mi bolo prvýkrát zle z alkoholu. Nie, nie je to tým, že som abstinent, ale tým, že vždy som vedel, kde mám hranicu a nechcel som ju nikdy prekročiť. Nikdy nehovor nikdy... Žijem len raz a povedzme si to rovno: za deň je nám "zle" zo všetkého možného a zo všetkých možných (i nemožných) ľudí. Tak prečo nie z alkoholu?
Bola mi však položená otázka: Prečo si pil toľko, aby ti bolo zle?
Silno som sa zamyslel a odpovedal: Užíval som si ten moment, keď mi nebolo zle zo mňa, ale z alkoholu...
Na druhý deň ráno som zistil, že nie som na tom až tak zle, takže mi stačí piť po hranicu. To robenie zla radšej prenechám iným ľuďom, nech z toho majú radosť.
Ako spieva Sia v jednej piesni: Don´t ask me why I smoke
I don´t know
But I drink to get drunk
