Ked sme boli mali...moja starsia sestra sa so mnou nikdy nechcela hravat (vraj som nevedela stavat domceky pre babiky...) a tak mi nezostavalo nic ine,len vsetok cas travit s bratom.[najmladsia sestra sa narodila az ked som mala 8]...Boli (a stale sme) ako dvojicky,aj ked je medzi nami vyse roka rozdiel.Vsade ma braval so sebou.Chodila som von s chlapcami,bravali ma na autocrossove preteky, chodili sme sa clnkovat na splav...S Adamom sme vzdy boli nerozlucni.
V nasej dvojici som ja bola ta,ktora mala vzdy velmi kreativne napady a Adam bol rukami (tvorcom mojich vymyslov).Raz som vymyslela, ze by bolo pekne mat v zahrade potok a tak chudak Adam musel nosit vodu (v marci,ked bola este zima) v malom kybliku z dedinskeho potoka:)) Neviem preco,ale nikdy nam z tej potocnej vody v jame urcenej ako koryto potoka nic nezostalo:). Adam bol cely mokry a ked nas pri nasej vystavbe prichytila mamina...mna vyhresila (jasne,ze som nahodila moj vyraz cislo 3. - zvany "mami,nebi ma! ja za nic nemozem) a Adam dostal.
Inokedy som zase chcela mat ponika a tak som vymyslela,ze budeme predavat obrazky.Lenze ake?? ... O chvilu som na to prisla!! Vystrihli sme obrazky zvierat zo stareho kalendara, pred domom na ulici (hlavnej, dedinskej,kde chodi vela ludi) roztiahli plachtu ,porozkladali pekne vystrihnute obrazky a Adam bol hlavny predavas.Ja som ho kontrolovala cez okno.Kus 10Sk. (od malicka sme mali aj obchodneho ducha:) Na moje pocudovanie si ludia kupovali.Najviac nas skvely sused,ktoremu to nikdy nezabudnem!
Avsak penazi na ponika bolo stale malo a tak som vymyslela este nieco lepsie!! Zamkla som zachod (pre 7 clennu rodinu -byval s nami aj moj starky, bol 1 zachod), posadili sme sa na maly stolcek a cakali sme, kym to na niekoho pride.Prislo! Na starkeho.Bol uz stary a mal problemy.Horko-tazko sa o palici dotackal pred zachod a tam sme ho zastavili my. "Starky, musite dat 10 korun,inak vas nepustime!!"vyhlasili sme rozhodne. "Pustite ma,lebo sa po.....m" starky krical."Nepustime.Musite zaplatit!" Boli sme neoblomni!! A oplatilo sa. Starky zaplatil. Dal nam hned 20 korun (pre pripad,ze by sme tam vydrzali cakat na dalsi naval:) ....Potesili sme sa 20 korunam a moja dalsia kreativna myslienka sa zrodila..."Adam, podme do Zaby (novodoba krcma v dedine) na kofolu a parky!!!" ...a bolo po tazko zarobenych peniazoch :))
A tak...Dakujem Adam,ze si to so mnou cele tie roky trpel... mimochodom...napady stale prichadzaju:))</p>
