Kedysi som stála na tom druhom konci jarmočníkov, za stolom,
a okrem predaja sme predvádzali svoju prácu.
Milovala som tie chvíle,keď som stála vedľa medovnikárky,
slameničkára či drôtikára a priúčala sa ich remeslu.
Dnes prechádzam námestím a hľadám niečo výnimočné,
čo robí len "ON", "ONA".
V jednom stánku predávajú drevené veci, varešky, lopáriky.. ,
ale také isté sú aj v druhom, treťom....
Pýtam sa jednej predávajúcej, kde to robia.
Odpoveď:"Šéf to vozí z Poľska".
V ďalšom stánku ma zaujmú krásne ozdoby na stromček akoby vyrezávané z dreva?
"To vyrábate vy?", pýtam sa. "Áno", znela odpoveď.
Rozplývam sa pred synom nad precíznosťou ozdôb.Syn moju radosť schladil,
vraj to je vysekávané strojom.
A zrazu moju pozornosť uchvátili nádherné zvieratká z drievok, sena, slamy.
Nad ich dokonalosťou sa mi tají dych.
"Kto to vyrába?", pýtam sa mladej slečny za pultom.
"Jeden pán z Brodzian".
Ani neviem, ktoré zvieratko je krajšie, ježko, veverička, srnka....
Ponáhľam sa ešte do velkoskladu nakúpiť veci pre moju prácu.
...a, padla mi sánka, plné regále rôznych zvieratiek z drievok, sena, slamy, a vysekávané ozdoby rôznych farieb a vzorov.
Pozriem na výrobcu-Čína.
Vždy ma oslovuje krása. Krása ľudskej myšlienky, citu, pretavenej prostredníctvom rúk do sveta
rôznych farieb, tvarov. Mnohým poslúži na duševné obohatenie, na pookriatie či urobenie radosti svojim blízkym.
Ale tu asi neplatí:"Ak chceš poznať ľudí pozri sa na ich prácu".
Alebo nemám hľadať pravdu, len krásu...
