Človek prozumel striedaniu dňa s nocou, aj striedaniu ročných období. Ba zvykol si aj na život. Ale prečo nás smrť vždy zaskočí.Nikdy nevieme, kedy sa to čaro šťastia, pohody rozptýli a ponorí sa do mĺkveho ticha.
Život je naozaj krehký.Aj mňa zaskočila smrť švagra nepripravenú a spôsobila žiaľ.Rozlúčka bola v kostole. Kňaz nám okrem iného položil otázku:
"Čo by ste robili, keby ste mali len dve hodiny..."
Chvíľa, keď sa zamýšľam nad zmyslom života, keď uvažujem nad významom vecí, ktoré život napĺňajú a uprostred myšlienky zastanem, aby som neobišla a nevynechala to podstatné...
Hoci som sa snažila žiť tak, aby som sa mohla obzrieť dozadu, v našich životoch sú aj zlomové situácie a nie vždy zareagujeme v okamihu správne,potom sa k danému momentu vraciame a občas nás ťaží aj svedomie.Áno, život je už raz taký, miestami láskavý a nežný, inokedy neznesiteľný.Ale snažila som sa byť čovekom. Niekedy s menším, častejšie s väčším úspechom.Je to naozaj drina.No odmenou je život, v ktorom som si našla svoje miesto.
Ale, keby som mala dve hodiny, chcela by som sa rozbehnúť za vnúčatami, objať ich, pobozkať To by som sa však asi neubránila slzám.Tak radšej by som hrala hru ďalej...
Zastaňte!
Čo by ste robili, keby ste mali len dve hodiny...a to nemusíte mať len viac ako päťdesiat.
