Prečo "plačú len ženy" a keď plačú tak sú pre mnohých citlivé, sentimentálne, majú depresie...
Veď okrem sĺz bolesti, zúfania sú slzy radosti, dojatia, ľútosti.Aj keď plač nič nerieši je to dobrá očista.
Prečo sa o plači nerozpráva. Akoby sme sa hanbili sĺz.
Ale keď dokážeme vyroniť slzu, tak nám niekto, či nejaká situácia nezostala ľahostajná.
Prečo sa hovorí, že muži neplačú... naozaj to platí?
Bol úspešným mužom. Mal svoju rodinu, v práci sa mu darilo.
Jedného dňa sa nevrátila domov dcéra, takmer dospelá. Celú noc blúdil, hľadal....
Dobrovoľne si vzala život.
Hoci si po nociach so slzami v očiach kládol otázku :"prečo", musel byť silný, mal ešte rodinu.
Ale krehký život ho opäť zaskočil a našiel nepripraveného, navždy odišla manželka...
a navyše život si zahral aj s osudom druhej dcéry.
Už nemal pred kým skrývať svoju bolesť, doma zostal sám.
Hoci muži v jeho veku si už v pohode užívajú on tvrdo pracoval...zaháňal bolesť,smútok, samotu.
Jedného dňa stretol "JU". Nazval ju "dobrým anjelom".
Tešil sa na každú chvíľu s ňou. Spoznával veci, ktoré predtým nezažil. Chodili do divadla, na koncerty, spoznávali históriu.
Už nemal takú zodpovednosť, tešil sa na všetko pekné, čo ho čaká. Mohol sa smiať a mal sa s kým deliť o pocity.
Až jedného dňa anjel zamával krídlami a odletel.
Muž volal, písal, hľadal. Nič! Nikto nedvíhal, nikto neodpovedal...
Po večeroch mu stekali slzy, hoci vedel, že plač nič nerieši..... ale oslobodzuje.
"Áno", priznáva , "aj muži plačú. ...niekedy".
"A sklamanie naozaj bolí viac ako samota"....dodáva.
