Ale súhlasím, treba podať tým , ktorí to potrebujú, pomocnú ruku a posunúť o krok ďalej.Veď meniť veci k lepšiemu, môže každý z nás. Ja neviem, či som ten správny typ na posúvanie kohokoľvek dopredu, ale snažím sa byť aspoň empatická. Vo svojom zamestnaní sa stretávam s ľuďmi, ktorí prišli o prácu.A tak sa snažím to, čo som rokmi získala posunúť ďalej. Učím ich, ako sa nevzdať, ako sa nechať obohatiť každou novou skúsenosťou, ako rozvíjať tvorivú činnosť,ako svoje nápady a predstavy pretaviť do diela, ktorým obohatia nielen seba ale i svoje okolie. V rekvalifikačných kurzoch s frekventantmi tri týždne pracujem a keď vidím , že chcú a ich nevýslovnú radosť, že to dokázali, tak som spokojná, že moje úsilie odovzdať, nie je zbytočné. Pracujem v kurzoch "Aranžovanie po celý rok", kde sa venujeme všetkým sviatkom a výročiam počas roka. Frekventanti kurzu pracujú nielen so živými kvetmi, z ktorých viažu kytice, či robia vypichované aranžmány,ale aj s prírodnymi materialmi,bukvice, šišky trávy , bodliaky. Naučia sa pripravovať slávnostnú výzdobu svadobného stola, zdobiť veľkonočné vajíčka, vyrábať šúpolovych anjelikov, bábiky či zdobiť medovníčky, ktoré použijú do vianočných aranžmánov.
A na konci kurzu sa pýtam:urobila som všetko, čo som mohla, obohatila som všetkých, nebol to premrhaný čas? Veľa otázok mi potom víri hlavou. Ja viem, každý si ide po vlastnej ceste, niekto o pomoc len zakopne a kráča ďalej, iní sa zohne, a všetko čo mu ponúkam ukladá na papier aj do duše. Nie všetkým sa dá pomôcť. Ale..,kurz končí a čo ďalej? Kto im dá prácu, príležitosť, aby sa mohli realizovať, aby sa stali nezávislymi od pomoci iných.
Ale každý kurz obohatí aj mňa. Sretávam sa s ľudskými osudmi a príbehmi, pri ktorých sa mi tají dych a občas tisnú slzy do očí.Stretávam tam ľudí, ktorí sú postihnutí ťažkou nevyliečiteľnou chorobou , ženu, ktorá v päťdesiatke odišla z krásneho podtatranského kraja, kde mala svoju prácu, len aby pomohla doopatrovať manželovych rodičov a tu sú zrazu obidvaja bez práce, dvadsaťročné dievča, ktoré má rozrezanú celú hruď, lebo od siedmych rokoch žije s operovaným srdiečkom, ženu, ktorá keď podstúpila operáciu hlavy, manžel nechal ju aj s dvomi deťmi...
...a vtedy si hovorím, čo sú moje sny, proti ich túžbam. Áno aj ja mám sny, tie ma vždy posúvali....
