..keď som bola malá, často sme chodili k dedovi, vlastne moji rodičia mu chodili pomáhať. Veľa robil, ale keď si na chvíĺu sadol na kus vyvráteného stromu, rozprával...aj o tom, ako cez vojnu prechádzali svetielkujúcou horou a on si z nej vzal kameň. Mal ho položený v komore. Často som sa naň chodila pozerať, ale nesmela som ho vziať do ruky...možno preto ma fascinoval.
Po skončení školy som si našla miesto v krásnom prostredí Považského Inovca. So synom som prechodila všetky kopce, absolvovali sme niekoľko päťdesiatok,našla som tu veľa chránených rastlín o ktorých ani domorodci nevedeli.Jedného dňa sa sem nasťahovali "uranisti" zo spišskej. Tie vrtné veže a množstvo vyvŕtaného odpadu, nosila som si tie valčeky kameňa na záhradu. Raz keď prišli na návštevu rodičia, zaviedla som ich do týchto hôr. Otec vedel o čo ide a dal sa s nimi do reči...vtedy som sa dozvedela, že robia prieskum uránu a že hora, ktorou môj dedo prechádzal je Inovec.Pred časom bola v nočných dialogoch beseda o ťažbe uránu v tejto lokalite a neskôr petícia proti tejto ťažbe..A hľadám odpoveď na otázky:
Ja neviem, či je lepšie spútať alebo nespútať prírodu.Čo všetko hrozí, ak ju nespútame. A dokáže ju človek naozaj spútať tak, by neohrozovala ľudí.A ešte si kladiem otázku:
"Keď nie tu, tam áno?"Aj tam predsa žijú ľudia. Na Zemi nie je územie "NIKOHO". Aj tam chcú mať čisté dvory. Alebo vyrábať energiu tepelnými elektrárňami, či veternými? Ale to nám už nebude prekážať?....jedno ale viem, že tam už moje vnúčata asi nebudú chodiť so svojimi deťmi.
Ale často chodím okolo Trenčianskych Mitíc a za tridsať rokov vidím, ako mizne jeden kopec za druhým a z kopcovitej zelenej krajiny sa stáva "mesačná". Vagóny plné piesku ich prevážajú kdesi do nenávratna, a pýtam sa, kde sú tí , ktorí sa "štverajú " na elektárenské komíny, či robia živé ohnivká reťaze pred bránami jadrových elektrárni...prečo nevieme zabrániť, aby tie kopce nemizli.
V lete sa občas v tých kameňolomoch zastavím . Fascinuje ma to, je to zaujímavé....
Nuž čo, všetko má svoje čaro...
A hlavou mi preblesne:"Aký mocný je človek!"
