Deň narcisov - Deň Narcisov?

Krásna myšlienka a krásny deň. Dňa Narcisov som sa zúčastňovala ako dobrovoľníčka asi 5 rokov. Na našej škole sa mohol zúčastniť vlastne každý, kto bol členom onkologickej výchovy. Vždy pred dňom narcisov sme dostávali prednášky, výcviky a názorné ukážky. Bola to naozaj drina, ale aj napriek tomu sme to všetci robili radi. Tento rok som si to pozrela z druhej strany. A moje zdesenie bolo viac než veľké.

V piatok som sa pohybovala v centre celkom dlho. Určite dostatočne dlho na to, aby si ma niektorá z tých mnoho skupiniek študentov s narcismi všimli. Ale asi iba z môjho pohľadu. Nakoniec som to vzdala a už s peňaženkou v ruke som podišla k jednej skupinke. Dievča sa ma spýtalo: ,,Chceš narcis?" Ja, že áno, a tak mi ho strčila do ruky počkala kým som vhodila do pokladničky peniažky a odráčali preč. Ostala som v nemom úžase. Keď si spomeniem na to, ako sme sa drvili celé prednášky o rakovine, o onkológií, o pocitoch spolupatričnosti...ako nás vždy večer boleli líca z neprestajného úsmevu a aj na to ako sme každému poďakovali a zaželali pekný deň...je mi dosť smutno. Bola to makačka, nohy nás boleli statočne ale ten pocit po tom sa nedá nahradiť ničím iným. Vidieť ako nás ľudia so záujmom počúvali, pýtali sa a odkráčali vždy s lepšou náladou...Veď je to snáď aj o tom, či nie?

Kráčala som teda ďalej po meste a zrazu vidím skupinku deciek, z ktorých nesmiernou silou sršala energia. Podídem bližšie a už ku mne mieria s úsmevmi na tvárach a spustia.... Hneď mi došlo, že sú od nás. Fakt ma potešilo, že aj keď na iných školách študenti rozdávajú narcisy už len pre to, aby sa uliali zo školy, u nás na škole tento deň ešte stále svoje čaro a atmosféru nestratil.

Mrzí ma to. Naša škola bola jedna z dvoch prvých, ktoré s touto akciou začali. Dnes je do tohto sviatku zapojená už takmer každá škola. Je to výborné...na jednej strane. Na druhej, sa ale začínam obávať, aby kvantita nenahradila kvalitu. Mám totiž pocit, že na mnohých školách k tomu nepristupujú tak seriózne, ako by si tento deň zaslúžil. Študenti by sa mali najprv dozvedieť čo robia, prečo to robia a až potom keď si budú naozaj istí, že to robiť chcú, vyraziť do ulíc.