Niekedy začiatkom augusta som vstala, ako každé ráno o 5.30 (raz darmo, veľké mesto sa pýta svoju daň aj takto) a vyrazila do práce. Bol pokojný deň, najväčšie horúčavy za nami a v klimatizovanej kancelárií som musela byť aj tak v hrubom svetri. Keď v rádiu hrali A Natural Woman od Arethy Franklin, zobrala som si päť dolárov a vyrazila na obedňajšiu prestávku. Keďže naša kancelária bola na deviatom poschodí boli sme dosť izolovaní od zvyšku sveta, a preto som nebola pripravená na to, čo ma čakalo pred dverami. Teda, keď sa mi podarilo, pod náporom všetkého toho davu, pretlačiť von.
Ulice boli zaplavené ľuďmi. Dať tejto mase nejaký spoločný prívlastok bolo nemožné, pretože tu boli všetci. Starí, mladí, deti, čierni, bieli, žltí a všetky ostatné farby, ktorými sa to v tomto meste hemží. Boli tu dámy s kabelkami Louis Vuitton, ale aj dámy s taškami Canadian Superstore. Jednoducho nehomogénna masa a jediné, čo mali spoločné bolo, že všetci stáli v kilometrových radoch vedúcich kamsi, kam som nedovidela.
Zjedla som svoj falafel, vypila colu, nadýchala sa trochu neklimatizovaného vzduchu a išla som späť na deviate. Keďže nikto z mojich kolegov nevedel o čo ide (väčšina z nich boli Arméni, pre ktorých aj tie Vuittonky boli len sobotné kabelky), začala som do googlu hádzať heslá ako: "dlhé rady v centre Vancouveru", "čo sa dnes deje vo Vancouvri?" a podobne, až ma nakoniec google presmeroval na stránku Sky Trainu - čo je Vancouverské metro.
Dnes sa totiž otvárala nová trasa metra, ktorá sa stavala dva roky (najmä kvôli Olympiáde), no a pri tejto príležitosti bola táto trasa dnes zadarmo. Takže som si to dala dokopy a vzišlo mi z toho, že tie tisícky ľudí tam stáli niekoľko hodín preto, aby sa previezli metrom. Stáli tam veselí a spokojní a mali z toho úprimnú radosť.
Ja teda neviem, ale neviem si predstaviť, že by sa niečo podobné prihodilo na Slovensku. Takáto akcia sa naposledy udiala v septembri minulého roku pri príležitosti "Dňa bez áut" a hoci som tu v tom čase nebola, predpokladám že ľudia na zastávkach čakali v takom istom počte a s takými istými zachmúrenými tvárami ako v iné dni. Veď sa tešme ľudia!
