Do budovy autoškoly sme mali prísť na siedmu. Boli sme tam všetci 10 poslušne nastúpení ako ovečky ešte asi päť minút pred siedmou. Asi po pol hodine prišiel inštruktor, ktorý nám povedal, že músí ísť po policajtov, takže máme čakať.
Prišli o deviatej...krásne strávené dve hodiny. Opäť prišiel inštruktor, tentokrát nám oznámil, že prišli strašní policajti, čiže nám nebudú môcť radiť ani pomáhať a budeme odkázaní len a len na seba. Výborne, tak na toto sme tak dlho čakali!?!?
Rozdali nám testy. Na ich vypracovanie sme mali dvadsať minút, a keďže som sa to drvila včera naozaj celý deň, prešla som. Po teste sa s nami 4 rozlúčili.
Na parkovisko sme sa prepravili MHD (celú cestu padali vtípky typu : Už naposledy električkou...). Prišli sme na parkovisko, kde nás čakal slalom medzi stromčekami a zaparkovanie medzi kužele. Šlo to celkom rýchlo, keďže nás bolo už len šesť. Inštuktori nepomáhali a polijact len blbo kukal. Zaparkovala som úplne excelentne na prvýkrát (ako jedna z mála) a počas slalomu mi povedal, že aj keď sa nepriznám, on vidí, že som už určite jazdila na čierno. Vôbec to nie je pravda, ale brala som to ako pochvalu, tak som s úsmevom vystúpila s auta.
Keď sme si všetci odjazdili parkovisko, nasledovala jazda v premávke. Bolo to okolo 10 doobeda, čiže premávka nebola nejako príliš hustá. Šla som prvá, nie že by som chcela, ale nič iné mi nezostalo. Darilo sa mi a bola som na seba hrdá, krásne som si podraďovala, dávala blinkre, púšťala chodcov...jednoducho ukážková jada.
Asi po piatich minútach mi prikázal zastaviť na parkovisku, kde sme sa mali presadiť a kde mal začať jazdiť druhý potencionálny vodič. Pred tým však som dostala otázky z údržby vozidla.
1. Čo je to klinový remeň?
2. Čo je to rozdeľovač?
3. Čo je to indukčná cievka?
Čakla som otázky typu : Koľko dôb má motor, alebo brzdovú sústavu...jenoducho niečo, čo by som mohla aspoň s minimálnou pravdepodobnosťou v budúcnosti využiť, ale NIE. Nemala som ani potuchy, tak som si začala strašne vymýšľať a už som zavetrila, že to nebude tak v pohodičke, ako to vyzeralo. Sedela som tam za volantom, pozerala na inštruktora a márne sa mu snažila odčítať niečo z jeho pier, ani sa nepohli. Nechal ma tam takto mlčky sedieť asi päť minút a potom povedal, že opakujem.
Čo to znamená v praxi? Asi toľko, že som nútená kúpiť si 250 korunový kolok a zaplatiť 400 korún autoškole (spolu 650Sk) na to, aby mi opäť nejaký zabednený policajt dal JEDNU otázku. Taktiež vôbec nie je jasné kedy to bude, môžem čakať od dvoch týždňov do mesiaca. Aspoň budem mať čas nadrviť sa celý motor, do najmenších detailov.
Po tejto skúsenosti naozaj začínam váhať, či nie je rozumnejšie spraviť to tak, ako to dnes robí už väčšina ľudí, a síce zaplatiť inštruktorovi a policajtovi 2000 Sk a byť úplne v pohode a v kľude. Nemusela by som sa učiť na testy, stresovať sa na parkovisku a hlavne opakovať, kvôli niečomu tak hlúpemu ako je konštrukcia motora. Vyšlo by ma to vlastne len o 350Sk viac, a to sa už naozaj oplatí nad tým uvažovať.
Ale zase tá moja poctivosť....
27. mar 2006 o 11:57
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 963x
Skúšky v autoškole
Práve som sa vrátila z autoškolových skúšok. Som nesmierne nabitá emóciami, takže píšem.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(92)