Ak by som chcela hovoriť o smiechu, komične či humore, hoci aj výberovo, bolo by to na dlhšie. Smiech sa stal predmetom umeleckých vystúpení aj vedeckých prác, hľadajú ho v knihách aj divadle. Možno by som spomenula Földváriho či Darovcovu diplomovku, možno Infarkt, možno Satinského s Lasicom, možno Pišťánka s Taragelom a Otčenášom, možno... takto by nasledoval celkom dlhý rad mien. Lebo kto by sa nechcel dotknúť fenoménu, akým je smiech?
Nevravím, že v súčasnej dobe je kvalitný humor nedostupný, vravím len, že ho treba občas schovať pod zámku, aby sa nevytratil. Alebo, aby ho úplne neprekryla už spomínaná masová atrapa. A tak ho občas treba hľadať v trezore...
To môžeme zobrať takmer doslovne, lebo tento týždeň v pondelok večer sa konalo v rámci bratislavského festivalu DveNedele komorné stretnutie s Krowiakovcami práve v priestoroch s príznačným názvom Astorka - Trezor. „Komorné“ bolo už len pre svoje rozmery. Narážame tak na prvý moment dotyku s privátnym humorom. Často sa zmestí na plochu 10x10 metrov.
Miesto avízovanej „hádky“ sa rozprúdil príjemný zápas vtipných prihrávok, (ale aj nahrávok z rádia), ktoré rozohrali Földvári, Taragel, Ciel, Klimaček, Ballek, Feriancová a moderátorka Zuzana Belková. Viac ako hodinové rozprávanie o Rogerovi Krowiakovi a o témach príbuzných sa dotklo takmer všetkého - krowiakovskej „generácie“ aj zákulisia redakcie Kultúrneho života, Rogerových zbraní aj súloží, kultových viet aj autorských schválností. Niekto sa možno pousmial nad nahrávkou Machatovho prednesu Krowiaka, ktorý mal byť intermezzom počas diskusie, (lebo, aspoň ja, si ho spájam skôr s Trpaslúšikmi), niekomu prišiel smiešny už len sám obsah.
A tu, zdá sa, prichádzame k vyhláseniu, ktoré popiera naše úvodné adorovanie „kvalitného“ humoru. Lebo príbehy Rogera Krowiaka sú vrcholom poklesnutej (a na Slovensku takmer neexistujúcej) gangsterskej literatúry. Našťastie, nie je vrchol ako vrchol a „poklesnutosť“ má svoje čaro práve vtedy, keď chce byť paródiou. Čo sa Krowiakovi (a tým gangu jeho autorov) podarilo so všetkou bravúrou. Živým dôkazom bolo aj terajšie pondelkové podujatie.
Veď napokon, Krowiak, táto famózna postava, si osobité posedenie v trezore (alebo Trezore) právom zaslúži. A pre tých, ktorí o ňom počujú prvýkrát, hádam len stručné indície: Hľadajte knihu, ktorá sa nezmestí do poličky, s prestreleným obalom. Je o agentovi, ktorý prišiel plniť svoje tajné poslanie do pralesov pri Bratislave. A nielen tam. A nielen to. Autorom je podpriemerný americký spisovateľ, ktorý netuší, kde je Slovensko, zato má rád krvavé vraždy, zbrane a ženy. Vašou úlohou je zlikvidovať ho. Alebo možno nie, možno je aj toto len ďalší podvrh, ale to sa uvidí až v ďalšej kapitole. Apropo, dávajte si pozor, lebo možno budete práve tými, koho najbližšie skolí „mačička“...
