V tejto chvíli sa už aj menej smelému počtárovi, dúfam, podarilo odhaliť tajomstvo úvodnej matematickej úlohy, a cerí sa naňho jedna šťastná sedmička a jedna pätorka škodoradostná. Sedmička sľubuje šťastie, tak kresťanom, ako aj tým, čo veria na rozprávky (hoci aj tie drastické ľudové), pätorka odúva byrokratické bruško a máva školskou trsteničkou (tri autority, ktoré po stáročia určovali ustráchanú mentalitu slovenskú). A tým vycibrenejším možno už behá mysľou, ako tú sedemdesiatpäťku poohýbať, vydeliť, upratať, zatriediť.. 75=3 x 25.. A už sme pri mocnine, dvadsaťpäťke, či päťadvadsiatke?
...„päťadvadsať na prdel, aby vojak nesmrdel“..., a nielen vojak, ale hociktorý holobriadok, čo sa chce smiať Systémom do tváre, hoci len tak potmehúdsky, figliarsky a múdro. Napokon, múdrosť - na rozhodujúcich miestach, ešte to by nám tak chýbalo. Takých ľudí treba distingvovane odstrániť a uzemniť (alebo aj „podzemniť“, rovno do bane), veď hoci drábov s palicami si ponechali zašlé storočia, „hra na neslobodu“ má nekonečne veľa variácií a comebackov.
A o pár rokov neskôr súdružka učiteľka diktuje normalizovanú slovnú úlohu poctivým iskrám: „Súdruhovi Jánošíkovi vymerali trest nasledovne – mohol si vybrať - 75 palíc alebo 20 rokov zákazu publikovania. A aby to nemal také ťažké, napokon mu v mene spravodlivosti a slobody rozhodovania sami vybrali to nepísanie, a tak jeho družine dvadsiatich piatich karikaturistov ostalo 75 palíc. Keďže išlo o kolektívneho vinníka, palice si museli spravodlivo podeliť. Koľko dostane každý karikaturista?“
Jánošík je samozrejme len pseudonym, jedno z mnohých, aby ostala zachovaná anonymita neznámeho hrdinu, ktorý zatiaľ prečkáva na divokom Easte nezmyselné časy nad zmyselnou literatúrou pokútnych žánrov od detektívok, westernoviek, až po komiksy... aby sa nakoniec prebral do "nových" čias a na "staré" kolená sa stal miláčikom uzavretého kmeňa Intelektuálov v ich skrytých kaviárňových rezerváciách. Koniec mystifikácie.
Začína to byť rovnaké ako s tou matematikou - porozumejú len „vyvolení“.
Buďme preto opäť poslušne a slušne zrozumiteľní.
Správa v novinách: Písal sa február roku 2007, Kornel Földvári, významná postava kultúrneho a literárneho diania na Slovensku, oslavovala svojich 75 rokov. Oslavoval ich tiež poslušne a adekvátne ich veľkosti, minimálne trikrát, s energiou 25-ročného mladíka…
Z už neaktuálneho oznamu na internete sa dočítame, že: „V Slovenskom národnom múzeu – v Kaviarni Múzeum v Bratislave bude 19. marca 2007 čakať na Kornela Földváriho príjemné prekvapenie. V tento deň sa totiž uskutoční otvorenie výstavy, ktorú pre neho zorganizovala skupina priateľov, spisovateľov a karikaturistov.“
A pravda, stalo sa.
Pánovi Földvárimu sa na inkriminovanom mieste dostal do rúk 75-ročný Kultúrny život* s niekoľkými pohľadmi na jeho osobnosť. A tie pohľady boli tak presné, ako aj úprimné a láskavé. Od jeho priateľov i priaznivcov zo sveta umenia a kultúry. Ich obsah bol poväčšinou zhodný, hovoril o Földváriho úsmeve napriek všetkým nepriazniam, o energii, zmysle pre humor či neutíchajúcej výrečnosti.
Predovšetkým však o tvorivej osobnosti a láskavom človeku. Množstvo viet skoncipovaných tak umelecky a vypointovane, ako aj od srdca, na dôkaz hlbokého a mnohostranného citu a úcty.
K tomu niet čo dodať, iba informačné – výstava potrvá do 10. apríla na spomenutom mieste.
Alebo predsa len.
Miniatúra prvá: Pán Földvári sa smeje Danglárovej karikatúre s vlastnou podobizňou - „Ale najviac sa mi ráta, že si mi tam nakreslil viac zubov, ako mám v skutočnosti.“
Miniatúra grafická:
öööööööööö öööööööööö ööööö
öööööööööö öööööööööö ööööö
öööööööööö öööööööööö ööööö
(75 tvárí Kornela Földváriho podľa definície P. Darovca)
Miniatúra osobná: Usmiaty pán Foldväri pred odchodom z kaviarne nalepený tvárou na sklenej tabuli, ktorá je medzi nami, šibalsky šepká: „Slo-ven-či-na, slo-ven-či-na...“ (...na margo toho, že si neviem vybrať medzi matematikou a slovenčinou.)
Miniatúra matematická: Ak je axióma to, čo sa v matematike nedokazuje, lebo je to základná pravda, na ktorej je vystavaný celý systém, potom platí nasledovné:
Axióma 1: Miláčik je bytosť, ktorá sa nedá neobľúbiť. (Poznámka: Ich výskyt je zriedkavý a vzácny.)
Axióma 2: Pán Kornel Földvári je na istých miestach a pre istých ľudí miláčik.
Axióma 3: Istý znamená, že sú istí ako že kameň padne na zem.
Iba pre pána Földváriho: Za vaše otváranie dverí k slovenčine, odteraz ste aj vy súčasťou hoci mystifikovaného, zato axiomatického sveta, na ktorom sa budú stavať matematické štruktúry.
/:vyšlo dodatočne, ako oneskorené blahoželanie, bez podpory, ale s nutnosťou:/
___________________________
*Kultúrny život (1946-1968) - literárny a kultúrno-politický časopis, najprv ako prorežimový nástroj, neskôr, hlavne od polovice šesťdesiatych rokov, na nejaký čas - aj platforma pre živý kultúrny život.
