Teší ma to, že havaroval práve môj najlepší kolega

Nie, niesom ani sadista, ani nemáme nevybavené účty. Nedostanem kvôli tomu ani väčší plat, ba ani teplejšiu stoličku. Došiel som na to celé tak, že som nad tým premýšľal. Je mi smutno... Ale je to jednoduché.

Raz, keď som išiel spokojne z Polusu, ma zastavil jeden predajca Nota Bene. Bol vcelku slušne oblečený, a iba sa na mňa začal pozerať ako som telefonoval. Zaujala ma obálka, tak som si povedal, že si jedno kúpim. Počas telefonovania som ukázal, že chcem jedno číslo, pošmátral som vo vrecku, ale zistil som, že mám iba 500SK bankovku. Nezvyknem vyhadzovať peniaze. Posledné Nota Bene som si kúpil takýmto istým štýlom za 100SK. Nechcem si kupovať štastie. Radšej ho kúpim iným. Keď som mávol rukou a s časopisom kráčať preč, predajca ostal civieť. Videl som ako mu zažiarili oči. To, že išiel chvíľku za mnou ako som telefonoval a potichu dokola ďakoval som si nevšímal, nechcel som aby mi došlo, že som práve vyhodil 500SK... možno nevyhodil...
O dva týždne na to som znova šiel spokojne z Polusu. Mal som plné tašky potravín čo som nakúpil a prázdnu peňaženku. Bol to posledný nákup pred výplatou tak prečo nie. Vtedy som uvidel znova toho istého bezdomovca, tentoraz však už bol špinavší a nepredával Nota Bene. S úsmevom sa rozbehol mojim smerom hňed ako ma zazrel. Vcelku ma to potešilo, usmial som sa aj ja. Žobral. Žobral a ja som pri sebe nemal ani korunu... Pamätal si ma, podal som mu ruku, usmial som sa, ale bol som nútený pokrčiť plecami a až vtedy som zaregistroval, že je z neho cítiť alkohol. Postupne sa mu vytratil úsmev z tváre, a keď som mu tretíkrát vysvetlil, že nemám ani mincu, nahnevane si vytrhol ruku, ktorú mi vtedy tak vrúcne podal. Obrátil sa smerom ku svojej partii a začal kráčať preč. Na moje prekvapenie, skôr než som stihol niečo povedať sa však otočil, napľul mi do tváre a kopol do igelitky ktorú som držal. "Skurvený zbohatlík, na veci pre seba má, ale korunu pre chudáka nie hajzel!". Zbohatík niesom, možno som hajzel a podobne, ale zbohatlík nie...
Ostal som tam stáť dosť prekvapene, z tašky mi vytekala kombinácia vajíčok a mlieka. Dnes palacinky asi nebudú, nemám peniaze aby som nakúpil znova...
Keď som si na túto príhodu spomenul... nemohol v tom aute sedieť práve tento bezdomovec?
Keby mohol, tak by sa môj kolega rozdal. Fakt väčšieho dobráka nepoznám. Ten by mi ochotne požičal aj posledných 1000 korún, ktoré by mal odložené na niečo veľmi dôležité. Keby mohol, tak by pre mňa určite spravil aj viac.

Nemohol sedieť namiesto neho v tom aute ten bezdomovec???

Bolo leto, šiel som práve domov z Petržalky kde som bol u známeho, a čakal som na autobus na Zochovej. Z podchodu vyšiel asi 24 ročný chalanisko, výstrednejšieho oblečenia a zaujal ma samozrejme účesom. Takúto kombináciu farieb a tvarov som už dávno nevidel. Napriek všetkému mi bol naozaj sympatický. Sadol si na obrubník cesty. Celkom sa mi zapáčilo ako to celé berie naraz vážne i v pohode, punker ktorý si stojí za svojim a nieje to len imidž. Trvalo asi 3 minúty a všimla si ho skupinka plešatejších hláv fajčiaca opodiaľ. Po zopár pokrikoch sa vydali k nemu. Bolo ich 7 a mali tak od 13 do 21 rokov. Tí starší boli zrejme vzormi pre tých mladších, krásna to rodinka. Rátal som, že si trocha zanadávajú a zábava ich prejde, no skôr než som stihol vyjsť z údivu, bola na obrubníku krv. Naši hrdinovia s pokrikmi "Cigánov do plynu" sa rozutekali rôznymi smermi. Dobehol som ku domlátenému chalanovi a dvihol ho z cesty na ktorej ležal. Z úst kde mu chýbali dva zuby vyšlo: "Pohoda kámo, nieje to prvýkrát a teraz som ešte obišiel dobre, deti...". Prišiel autobus a on do neho v pohode nasadol. Potácal sa, mal zakrvavenú bundu a ľudia v autobuse si hneď od neho spravili odstup a krútili hlavami. Hneď ďalší bol môj autobus...
Nemám nič proti pravicovým extrémistom pokiaľ si len skandujú. Ďalej asi radšej bez komentára. Bratislava je inak celkom pekné mesto.

Nemholi v tom aute namiesto môjho kolegu a jeho priateľky sedieť tieto tupé hlavy?

Na strednej sme boli v triede veľmi dobrá partia. Bolo nás 30 chalanov elektrikárov a boli sme v pohode. Boli tam chalani z okolitých dedín, bolo tam zopár divných ľudí :-) ale inak sme boli naozaj v pohode. Štyri roky sme presedeli v laviciach v rôznych kombináciach a bolo nám fajn. Marek bol dobrý šoumen, bol z Topoľovky a dokázal naozaj zabaviť svojimi akože sedláckymi rečami. Správny chlap. Hrával futbal za dedinu, hovorilo sa tomu prvá horská liga, a na telesnej nám vždy nadával, že sa nám už nechce behať. Ako jediný býval na internáte a nemal nikdy podpísane, že mu niekto príde na rodičovské združenie. Predával triednemu pašované cigarety a vždy keď som mu napísal domácu z angličtiny mi vravieval: "Maťo Hanc, ta z tebe nikda nič nebudze". Dodal k tomu stále taký geniálny úškrn, že som nikdy nič za to nechcel.
U nich doma neďaleko Topoľovky majú takú riečku s malou umelou hrádzou a vodopádom. Nič extra, voda prehradená kameňmi. V najhlších miestach má tak 3 metre, ale i napriek tomu nikdy nieje veľmi studená, a dobre sa tam kúpe. Na dedine býva častým zvykom hádzať odpad do potoka. Veď voda všetko odplaví. Od takého viacmenej akceptovateľného kompostu, cez staré harabudrdy, plasty, až po sklo a železo. Voda odplaví...
Bolo tesne po maturitách. Dlhší čas hustejšie pršalo a objavili sa na východnom slovensku aj mierne záplavy. Zabilo nám to skoro polovicu mesiaca, a všade okolo riek boli konáre a vyplavený humus. Chalani si dali tú námahu a ten najväčší bordel a fľaše z brehu rieky odnosili preč. Síce založili novú skládku, ale aspoň to bolo na hromade. Keď to dokončili bol už večer a príliš zima na kúpanie. Na druhý ďen sa teda dohodli, že o desiatej každý fľasu a uterák. Marek došiel medzi prvými, hodil neotvorenú fľašu na zem a strhol si tričko. "Chlopi, ta takú rybku sce šce nevidzeli". Rozbehol sa k vodopádu a s peknou otočkou vo vzduchu rozbúril vodnú hladinu v najhlbšom mieste.
Okrem normálneho zvuku vody sa však ozval aj tupý náraz. Ako keď narazí ľudská hlava na kovový sud. Marek je od veku 18 rokov ochrnutý od krku dole. Futbal už hrať nebude. Najhoršie na tom je, že v hlave má všetko tak isto ako doteraz. Stále sa vie tak isto uškŕňať.
Policajným vyšetrovaním bolo zistené, že sud plný odpadkov hodil do potoka trochu povyše jeden arogantný sedlák. Pri záplavách uviazol na dne umelého jazierka, zhodou okolností v stojatej polohe. Sedlák dostal pokutu 15000SK za znečistovanie prostredia. Odvolal sa a súdny spor sa ťahá dodnes. Marekovi sa vysmial, že tam nemal skákať.

Nemohol v tom aute namiesto môjho kolegu a jeho priateľky sedieť tento sedlák???

Sedieť tam mohli všetci, všetci ktorých maximálne nemám rád. A bolo by určite lepšie keby tam bol niekto kto si to zaslúži. Ak sa v práci spýtate na môjho kolegu, buď Vám odpovedia, že je to maximálne dobrá duša, alebo, že je spomalený. Spomalený je však preto, lebo keď niekomu niečo vysvetľuje, namiesto stručého popisu mu vysvetlí skoro všetky možnosti. Má to výhodu, človek ktorý počúval pozorne sa nemá šancu pomýliť. Takisto je to maximálny pedant a do dokonalosti sa snaží doklepať všetko. Robí však viac vecí naraz, takže skoro nikdy sa mu to nepodarí. Podľa mňa je ale hlavné to, že sa VŽDY snaží... Nechápem ale ani ďalšiu vec. Má extrémnu trpezlivosť. Je schopný mi to isté vysvetliť aj trikrát, a nikdy mi na to nič nepovie. Ak som niečo pokašĺal, tak to so mnou opraví, ale nikdy na mňa ani len krivo nepozrie. Rátam, že si je vedomý toho, že niesom sprostý a celé to vidím, ale takčitak... Klobúk dole. Väčšina ľudí na neho u nás v práci reaguje s úsmevom, jedine tí, čo im niečo sľúbil a zatiaľ nestihol, sa krivo pozerajú. Ale jedine kvôli tomu...

A ja som rád, že v tej nemocnici nieje nikto iný, ale práve on!

Prečo? Osobne rátam, že to je najlepší pacient na oddelení, a svojou skromnosťou a úprimným pohľadom privádza do rozpakov nielen personál, ale aj ostatných pacientov. Neverím tomu, že ho tam niekto nemá rád. Ja by som s ním normálne tiež rád ležal. A čo jeho známi? No u nás sme sa predbiehali v robote, kto pôjde z Ružomberka previesť jeho priaťelku do Trnavy. Kebyže niekomu zavolá o pol noci, že nemá zubnú kefku, chcel by som vidieť od nás toho človeka, ktorý by mu ju do Nových Zámkov nedoniesol. Prečo? Lebo je to dobrý človek... A
A ja som rád, že v tej nemocnici nieje nikto iný, ale práve on!

Práve preto, lebo je lepší ako tí ostatní, a určite mu i napriek všetkému nieje až tak zle, lebo vďaka svojej povahe má kopu ľudí, ktorá pre neho bez slova spraví čo len chce. A to nehovorím o jeho rodine...
Keď si však na jeho mieste predstavím najprv toho bezdomovca, je mi lepšie na duši. Ale keď sa zamyslím, tak zistím že určite nemá zdravotné poistenie, a žiadna nemocnica by ho tak ľahko nevzala. Ak aj áno, tak by to bolo nízko-nákladové riešenie nenáročné na čas. Takisto by mu nikto nedoniesol zubnú kefku, a o jeho priateľke by zrejme ani nikto nevedel. Ak by tam náhodou bol niekto z tej bandy tupých hláv, tiež by si to zaslúžil oveľa viac. Znova sa však zamyslím a napadá mi len jedno. Ak by ho doviezli v bezvedomí a na oddelení by ležal tmavší občan radikálnejšieho zmýšlania... už by sa neprebral. A sedlák? Toho poznám už aj osobne. Keby som sa dozvedel o tom že tam leží, tak by sa neprebral.

Neteší ma, že je tam. Neteší ma, že sa to stalo práve jemu. Ale teší ma to, že oproti môjmu kolegovi tam mohol skončiť niekto oveľa horšie... i keď teraz by bol pre mňa iba niekto ku komu cítim odpor... je to predsa len človek.


(Vladko ak toto náhodou čítaš tak mi prosím o tom nehovor, cítil by som sa trápne, ak si chce niekto s kolegov rýpnuť, tak radšej nie... ďakujem)