Úvodník bez konečníka

Táto doba je plná konfliktov a zvratov. Večer ideme z práce, a zrazu zistíme, že nechodí električka, lebo je nejaký summit. Zabudneme vystúpiť na správnej zastávke, lebo sme sa zapozerali tam kam sme nemali, a už sa vezieme na Patrónku, a pritom sme chceli ísť do Karlovky. Na druhý deň nám šofér električky namiesto Nového Mosta spraví turistickú jazdu Starým Mestom. Meškáme do práce dve hodiny, ale predsa len sme schopný odpovedať na otázky v telefóne s úprimným úsmevom, čím strašne zničíme pôvodný plán volajúceho znechutiť nám celý deň. Ja viem, nie každý nosíme náhradné úsmevy každodenne vo vrecku. Niektorí ich aj majú, ale dobre skryté buď v zadnom vrecku, alebo v košeli a narýchlo si nikdy nespomenú. Ja ho však nájdem vždy a rýchlo. Aspoň jeden človek na svete si to môže dovoliť, aby vyzeral celý čas akoby v detstve dýchal veľa rajského plynu. Teší ma, Martin Hanc :-D

Takto sa určite nezačínajú seriózne pracovné pohovory, ba ani náhodné stretnutia na ulici, no chcel som Vám všetkým, ktorý sa dostali až sem, hodiť kúsok seba, čo sa samozrejme pokúsim aj celým týmto blogom. Možno to bude celé strašne nakazené optimizmom, a Vy si predsa len pôjdete čítať obľúbeného Moskaľa. Možno si zakaždým keď napíšem technický článok poviete, že ten Vyskoč píše predsa len viac k veci, a keď napíšem nejaký kuchársky recept, poviete si že Klimo je určite 100x šikovnejší. Možno. Ja sa však nebudem snažiť o to aby som písal pre Vás čitateľov. Ja sa budem snažit ako vždy, aby som bol sám sebou, nepretvaroval sa, nepísal veci povinné, ale také ako ich chcem ja. Prepáčte mi prosím tento konkrétny egoizmus, ale mám ho rád, a mám ho asi aj najradšej. Byť sám sebou. Ľuďom ktorý ma poznajú osobne dlhšie ako čas potrebný na podanie ruky a výmenu vizitiek, určite vysvetľovať nemusím, že prečo som aký som. A tí ostatní to dúfam časom pochopia. Najviac však dúfam, že to pochopia správne, prípadne sa zaradia do tej prvej skupiny. Ja ich tam prijmem s radosťou.

Nie, určite nebude tento blog len takto osobný a takto konkrétny. Snažím sa pozerať na život. Nepýtajte sa ako. Veta už napísana bola a podstatné je to slovo POZERAŤ.