USA je krajina mnohých národov a kultúr. Celé 3 mesiace som strávil na Cape Code, poloostrove na východe USA, turistickej oblasti neďaleko Bostonu. Mal som teda ideálnu možnosť zmapovať si Američanov zo skoro všetkých kútov USA na jednej z turisticky najoblúbenejších častí USA.
Hneď po príchode do USA pochopíte, čo je byrokracia. To čo máme na Slovensku je oproti Amerike len slabý odvar. Žiaden osobný prístup k človeku, žiadna ochota, ste pre nich len číslo. Nehovoriac o neuveriteľnom množstve formulárov, kde sa vás pýtajú na rôzne veci od mena až po neuveriteľné údaje ako sú veľkosti vašich topánok. Byrokratický aparát v USA je veľmi silne zakorenený, ale napriek tomu to nie je to, čo mi v USA vadí najviac.
Najviac mi v USA prekážajú ľudia. Je to jedno, či sú to belosi, černosi, Američania, Španieli, Hispánci či Jamajčania. Všetci až na malé rozdiely sú rovnakí. Ako prvé mi strašne začala vadiť ich priateľskosť a slušnosť. Poviete si, čo je na to zlé, ale keď sa vás vždy na začiatku rozhovoru spýtajú ich obľúbenú vetu: How are you? a ani nečakajú na vašu odpoveď, tak vám to začne vadiť. Dokonca ak poviete, že sa máte zle, tak ich reakcia je opäť standartná: Fine, good. Je to súčasť ich vedenia konverzácie, akýsi „zdvorilostný“ úvod.
Časom som si aj na toto zvykol, bolo to síce divné odpovedať na otázku, na ktorú nik nečaká odpoveď, ale podarilo sa mi to. Kameň úrazu v kultúre Američanov je ale ich životný štýl. Ideálne strávený večer je večer v bare s kamošmi a „čumenie“ na baseball, alebo american football, alebo sedenie doma a pozeranie televízie. Ak nedajbože treba ísť do obchodu nakúpiť, tak aj keby bol obchod hneď za rohom, tak správny Američan ide aj tak autom. Bez auta ste v USA ako bez ruky. Nikde sa nedostanete, nikde nedôjdete. Jediná záchrana pre Slováka je bycikel. Zariadenie, ktoré v USA ovládajú snáď iba cudzinci.
Apropo športovanie, alebo iná aktívna činnosť tohto druhu v USA neexistuje. Ak nerátame hádzanie si „šišky“ doma na dvore, alebo fanatické ranné behanie po tvrdom asfalte známe zo všetkých ameirckých filmov a seriálov, končiace problémami s kolenami, tak som za celé 3 mesiace nevidel žiadnu športovú aktivitu. Pri spomienke na preplnenú petržalskú hrádzu som si na prázdnej cykloceste uprostred leta pripadal veľmi zvláštne.
O USA by sa dalo písať celé hodiny a dni, chcel som len načrtnúť môj pohľad na túto krajinu a ľudí čo v nej žijú.
Po troch mesiacoch som sa vrátil z USA a môj záver je jasný. USA never more. Iba ak tam pôjdem kvôli peniazom. Lebo tažko na Slovensku zarobím poctivou prácou toľko ako v USA za 3 mesiace. Je to smutné, ale je to tak.
Poznámka autora: Autor si nesmierne váži všetky výnimky potvrdzujúce jeho tvrdenia a priznáva, že sa nájde aj zopár úžasných ľudí v USA.
