Dom stojí na základoch a na zlých základoch aj padá. V našom školstve sú alfa a omega učebné osnovy a štandardy. Memorovanie vedomostí a encyklopedické odrapkávanie toho, čo sme sa práve naučili(pred 10 minútami si prečítali v zošite) sa stalo bežnou súčasťou štúdia mnohých žiakov. Veď aký to je problém, niečo sa hodí do krátkodobej pamäte, niečo sa naučíme ako básničku a je to. Pekne to učiteľke povieme, veď čo na tom, že tomu vlastne ani nerozumieme, jednotku dostanem tak či tak a kto sa ma bude pýtať, či to viem, alebo nie.
A tu narážame na prvý vážny problém. Nie sme schopný používať to ,čo sa naučíme. Učíme sa toho príliš veľa, nevieme si to poriadne ani zapamätať a už do nás sypú vedomosti na inom predmete. Treba zmeniť osnovy a štandardy. Načo sa učia na strednej škole integrály, derivácie, prípadne iné vedomosti, keď ich samotní učitelia často nevedia dostatočne vysvetliť, nie to ešte aby tomu rozumeli samotní žiaci. Na čo sa deti už na základnej škole, niekedy okolo 4.-5. ročníka, učia skladbu vety ako podmet a prísudok, keď nevedia správne napísať ani jednu vetu v diktátu. Niečo tu nehrá. Robíme z detí cičené opice, alebo z ich chceme niečo naučiť, čo budú vedieť v živote využiť?
Nie je podstatná kvantita vedomostí, ale ich kvalita. V zahraničí a tak isto u nás sa neuplatní ten, kto vie naspamät odrecitovať Archimedov zákon, zadefinovať integrál, ale ten, kto ho vie používať, kto tomu rozumie. No žial, tomuto Fronc nerozumie. A to je matematik, sám sa za neho hanbím. Ako správny politik sa nezabudne ohánať sociálnymi štipendiami a podobnými témami, ktoré len zakrývajú holú pravdu. Nepríjemnú pravdu o stave školstva.
Keď konečne zmeníme osnovy a naučíme deti myslieť a uvedomovať si čo sa učia, potom sa môžeme pustiť robiť reformu maturity. Až keď budú deti vedieť používať vedomosti, potom ich môžeme porovnávať celoštátnym monitorom, a tak ich príjimať na vysoké školy. Kým toto nebude, som za starú maturitu. Nie je síce objektívna, ale je stále oveľa lepšia ako tá nová.
Až keď toto všetko zvládneme, budeme sa môcť porovnávať s okolitými krajinami a s vyspelými krajinami západu Európy, prípadne USA. Momentálne máme veľa dobrých odborníkov v zahraničí, ale veľa absolventov stredných a dokonca aj vysokých škôl má len chabé vedomosti, ktoré zabudnú hneď po skúške. O ich implementácií v kariére nemôže byť ani reč.
Celé je to ale začarovaný kruh, aby sa zmenili osnovy, musí prísť iniciatíva od učiteľov, učitelia ale nebudú mať snahu nič zmeniť, keď za svoju námahu nedostanú lepšie zaplatené. A jediný kto na to doplatí, sme my študenti. A v konečnom dôsledku všetci. Lebo iba vzdelaná mládež môže pomôcť ekonomike. Odpad zapadne prachom, elita sa presadí.
Modlím sa, aby konečne na mieste ministra zasadol niekto, kto postaví dom, nie len zapláta diery na rozpadnutej chatrči, prípadne urobí domček zo slamy. Dúfam, že moje deti už budú študovať rozumom, nie encyklopedicky.
