Prekvapenie

Dnes mám narodeniny, okrúhlych tridsať rokov. Táto skutočnosť ma však ani veľmi nezaujíma. Najviac na svete sa teraz teším na to ako sa z buchotom zvalím do postele a priletím do ríše snov, kde nebudú žiadne problémy, nazlostení šéfovia, ani nič čo ma na tomto nedokonalom svete vytáča. Pomaly zaspávam. Zatváram viečka, sú tak ťažké. Celodenná práca ma zmorila a cítim sa horšie ako zbitý pes. Taxikár akoby to vedel, akoby súcitil so mnou prechádza zákruty hladko, veľmi plynule. Cítim sa takmer akoby som lietal. Svetlá domov mi miznú pred očami a vzápätí sa objavujú ďalšie. Zatváram oči, zaspávam. Odrazu BOOOM. Skočil som na sedadle skoro akoby do nás vrazil ruský tank. Preľaknutý sa obzerám okolo seba čo sa stalo. Taxikár, ten vľúdny starý pán so šedivými fúzikmi a plešinou na hlave stále pokojne sedí na prednom sedadle. To bola iba diera, upokojuje ma. Hmmm, diera, áno, jedna z tým ktorým sa vodič nevyhne, jedna z tých na ktoré cestári zabudli alebo ju hádam ani na tej ceste nechceli vidieť lebo práve odbila piata a oni sa ponáhľali k svojim manželkám a deťom. Taxikárova odpoveď ma upokojila a ja som opäť položil svoju umorenú hlavu na rám dverí. Netrvalo ani päť minút a brzdy taxíka nepríjemne zapískali. Takto hádam nebrzdí ani expresný rýchlik jazdiaci z Humenného do Prahy. Otvoril som dvere a stúpil som nohou na chodník, Bola ťažká ako kus betónu. Kolená sa mi podlomili a takmer som šiel k zemi. Žalúdok mi vibroval od začiatku cesty, cítil som ako spaľuje posledné kúsky obeda. Pravou nohou som teda vykročil priamo k domu. Bola síce tma, no aj tak cítim nádhernú vôňu trávy. Tá sa po dlhej zime dostáva na povrch a jej pach akoby pohladil môj noštek. Nozdry sa mi rozširujú a ja z plných pľúc vdychujem tú nádheru. Netrvá to však dlho lebo sa hneď ocitám pri dverách domu, vytiahnem kľúč z vrecka nohavíc a otočím ním v zámku. Dvere sa otvoria. Len tak samé od seba. Hneď som zabudol na hlad a všetky problémy, ktoré ma sužovali. Prebehol mi mráz po chrbte. Kvapka studeného potu mi padla z čela na hruď. Ani neviem odkiaľ sa tam v tom kratučkom okamihu vzala. Dvere sa otvorili dokorán a ja stojím pred tmavou izbou. Nevidím nič, len tmu. Napadlo ma, je to vlastne môj dom? Áno určite, veď tu žijem už pár rokov. Tento večer si budem určite pamätať. Je to asi prvý krát keď sa bojím vstúpiť do vlastného domu. Opatrne vykračujem vpred a moje telo sa pomaly stráca v tme. Pohlcuje ma, zažiera sa do mňa, je všade okolo. Každým krokom strácam istotu. Ale predsa len som doma, uisťuje ma o tom to známe vŕzganie našej starej podlahy. Je to zvláštny pocit. Zastavím uprostred izby a porozhliadnem sa okolo seba. Môj zrak spočinie na dverách, ktoré po mne ostali otvorené. Je to jediný svetlý bod v miestnosti. Hľadím priamo na ne. Zrazu sa mi v očiach objaví šialený strach. Dvere sa z rachotom zavrú a ja ostávam sám uprostred absolútnej tmy. Srdce mi bije ako zvon na kostolnej veži, určite ho počujú aj susedia. Ale prečo nič nerobia? Som tu sám, veď ani neviem kde som, už som úplne pobláznený. Radšej sa učupím a skryjem sa pred všetkým do dlaní. Už cítim ruky na svojej tvári. Ukľudnilo ma to, ale stále neviem čo sa to okolo mňa deje. Skrčím sa ešte viac a čakám. Stále je hrobové ticho. Pred očami mám tmu, lebo dlane teraz delia tento môj malý, ale bezpečný svet pred všetkými nástrahami, ktoré na mňa čakajú za jeho bránou. Po chvíli trošku odsuniem jednu z nich, aby som sa presvedčil či táto hrôza už pominula. Na moje prekvapenie naozaj všetko pominulo. Keď som odstrčil dlane od mojej ustrašenej tváre je odrazu okolo mňa všade svetlo, akoby šibnutím čarovného prútika zostúpil anjel na zem a rozmetal všetky nástrahy, ktoré na mňa v kútoch izby čakali. Namiesto toho okolo mňa stoja všetci na ktorých som sa tešil. Celá moja rodina sa na mňa vrhá. Chrlia okolo mňa radosť a smiech. Ani si nevšimli aký som vystrašený, ako mi búši srdce. Obratom sa vo mne prebudila spokojnosť bezpečie a čo viac pociťujem dokonca aj radosť.Večer plný strachu sa teda zmenil na pokojné posedenie. A čo sa týka toho môjho malého zhrozenia , aspoň ma to prebralo.