Aha, koník

Dumám si v trolejbuse košickej MHD o cieli svojej cesty, keď chlapča sediace so svojou mamkou na sedadle za mnou zvolalo: Aha, koník – ukazujúc na okno oproti.
Mamka, ale i okolití spolucestujúci neveriacky pozeráme, kde by sa na stavbe temer v centre mesta vzal kôň. A nevidíme a nevidíme.
To je fúrik, opáči mama, márne hľadajúc, čo iné by jej ratolesti mohlo pripomínať koňa a kontrolnou otázkou overuje, či sa dieťa pominulo na mysli alebo na zraku...
Je tam koník, koník, tam.
Keď túto vetu chlapček zopakoval aj keď sa trolejbus pohol a stavba s fúrikom zostala v nedohľadne, začalo to byť zaujímavé.
Všetkým sa nám uľavilo keď sa chalan postavil, prešiel k inkriminovanému oknu a všetkým nám ho ukázal. Sedel na dolnom ráme toho okna a keď sa chlapec priblížil, koník odskočil, neznámo kam.