Zbožňujem víkendy mimo mesta. Mávam totiž pocit, že mám také malilinké prázdniny. To správne prostredie a správni ľudia k tomu a príjemný víkendový koktail je namiešaný. Ale späť od alkoholu k podstate.
Navštívili sme s priateľmi Štefanovú – dedinku v údolí, v ktorej srdce niekedy zabolí len kvôli neochote niektorých domácich a snaženiu niektorých návštevníkov. O tom však neskôr.
Na začiatok toľko a bez reklamy, že dobrých ľudí sa veľa a pohodlne zmestí aj do kamarátkinho Renault Clia. Pustíme si „Cigaretku na dva ťahy“ a víkend sa môže začať.
Zážitkov z cesty – niekoľko. Napríklad rozhnevaný rozvozca olivového oleja. Ďalšie - pri rozoberaní „takej hlavy“ a „sexi siluety“ ostaneme zaskočení v malej dedinke - kostol, krčma, pár domov. „Očúvajte, tak sa otočte, prejdite cez centrum (to ako centrum dediny) a hen-tade-tam“. Márne sa snažím presvedčiť francúzskeho kamoša, že už sme skoro tam. Centru dedinky neverí ani on.
Počúvaj, hrajú moju pesničku: „Pa, pa, pa, pa pa ra pa...“ Moja pesnička k večernej slepačej polievke. Vyzerá to na príjemný víkend. Nenechám si ho pokaziť ani nevrlým čašníkom. Jeho nevrlosť je asi v cene. Prekladám do francúzštiny: „Je mi ľúto, že ľudia tu, pre ktorých je turizmus hlavným zdrojom príjmov, sa správajú tak nevrlo.“ Chápe. Bohužiaľ aj súhlasí. Z toho mi je smutno. Chcem byť hrdá na Slovensko, na naše hory, prírodu a mestá. „Môžme sa tu naobedovať? No... móžte...(akože - čo už s vami)...Aké máme polievky? Veď tam na tabuli to máte napísané...“ Súvetia a vety podobného charakteru čašníka z penziónu pod Skalným mestom sa mi moju hrdosť na Slovensko pokúšajú prekaziť.
Ráno sa zobúdzam do mrázikovskej zimy. Je čas povymetať po rebríkoch, po schodíkoch, po chodníkoch Horné diery, Dolné diery a vyjsť na slnkom zaliaty vrchol Veľkého Rozsutca. Krajina okolo je nádherná a v dobrej nálade zabudneme na davy „bielotričkárov“ z Čiech poskakujúcich okolo hlava-nehlava. Únava sa nepripúšťa lebo „nebo to rozchodíš, nebo tady zhebneš“.
K víkendu patria aj palacinky s čučoriedkami, opekaná slovenská točená, pár neslušných slov, ktoré nás na francúzskom inštitúte ešte nenaučili, pár neslušných otázok, z ktorých sa líca červenajú a večerné debaty o dôvodoch správnych vzťahov.
Na ceste sa mihotajú biele čiary. Tak toto sme robili minulý víkend. A ty?
