Počúvam južný vietor, vetrisko, víchricu, volaj to ako chceš. Myslím na dupot v hmle, mok, čo ti omámi zmysly, uhrančivý pohľad kohosi, oblúčik, ktorý plynulo opisujú čiesi ruky. A akosi mi to všetko nedá spávať.
Nie, v Španielsku som nikdy nebola. A slová v úvode ani nie sú moje (ale vďaka Mateo za inšpiráciu). Od istej chvíle som však načisto prepadla niečomu, čo sa nazýva flamenco. Aha, ešte aj tento hlúpy textový editor mi to slovo podčiarkuje na červeno. To len potvrdzuje moje dohady, že toto slovo, tanec, hudba a vlastne všetko okolo patrí na Slovensku k nepreskúmanej pôde. Ktovie, možno sa len pohybujem v odlišných kruhoch.
Verím, že kto sa raz vmotá do víru flamenca, musí mu prepadnúť až do konca života. Ešteže mi z neho ostalo dosť. Tancom sa zatiaľ vyjadrovať neviem, ostávajú teda len slová. A tie žiadnym spôsobom nenahradia ten plameň vášne a búrku citov. O pár mesiacov však budem od krajiny búrlivej vášne len na skok a podupkávanie v rytme španielskej muzičky si určite nenechám ujsť.
P.S.: Trolilinka reklamy, aj keď verím, že ju nikto z ensemble Los Remedios a spriaznených ľudí nepotrebuje: www.flamenco.sk so všetkými potrebnými info.
