Žiaden strach - tento článok nie je spoveďou Bridget Jones do stĺpčeka v novinách pre pohodové víkendové čítanie. Ja len toľko, že som sa v sobotu večer prehrabávala v našich hudobných zásobách a padol mi do oka názov dúhovo sfarbeného cédéčka „Neberte nám princeznú!“ Nadšene ho vkladám do prehrávača a nevšímam si priateľa, ktorý na mňa nechápavo hľadí, keď pri slovách: „veď ty a ja sme dvaja, nech je to tu či tam“ veselo poskakujem v pyžame po obývačke. „Bože, osemdesiate roky!“, vykúzli grimasu. „No práve – pesničky mojej mladosti!“ kričím naňho a vrtím bokmi pri tónoch „Hľadá sa dieťa z dobrej rodiny“.
Pesničky mojej mladosti. Ako napríklad „Fero“, „V slepých uličkách“ alebo „Loď, ktorá sa plaví do neznáma“. Nemôžem sa ubrániť lepkavej nostalgii, keď počujem hrať v rádiu niektorú z nich. Potmehúdsky sa škerím a v myšlienkach sa vraciam do čias škôl v prírode, keď našou najväčšou starosťou bolo, kto s nami večer pôjde tancovať lambadu v spoločenskej. Vynorí sa mi Národný výbor a iskrička na košeli. Československý maliarsky tábor s hysterickou umelkyňou, ktorá nám všade natískala ružovú. Účasť v dave na jeseň 89, keď môj krik na plote papalášovskej vily patril k najhlasnejším, a to napriek tomu, že som v mojich desiatich rokoch ani nevedela o čo ide.
Pri tej lepkavej nostalgii a vŕtaní sa v minulosti sa vôbec necítim staro a ignorujem poznámky mojej kolegyne, že žena v 26 má už prakticky všetko za sebou. Smiešne. Ona možno už má, ale ja teda nie. V 26 som sa ešte ani nenaštartovala a život sa aj tak začína až vtedy, keď „umrie pes a deti vypadnú z domu“, ako sa hovorí v jednom prísloví.
A preto sa odmietam správať dospelo, aj keď si niekto môže myslieť, že by sa to v 26 už hádam aj patrilo. Ešte neplánujem pred sebou tlačiť kočík s ratolesťou, aj keď moja mama tvrdí, že mi už začali tikať vnútorné biologické hodiny. Nechám ich tikať. Tik tak, tik tak, podupkávam si s nimi. Protestne plánujem tancovať v rytme salsy, aj keď rátam so skutočnosťou, že sa v tom klube nájdu oveľa mladšie pipky baliace 140-centimetrových Peruáncov. Prestávam kupovať časopisy napchaté otázkami typu “Čo chcú chlapi v 20?“ a postupne sa preorientovávam na tie s heslami: „Čo chcú ženy v 30-tke“.
A dávam priateľovi pusu na čelo za poznámku: „O chvíľu budeš mať 30 – budeš na vrchole svojej ženskosti!“.
