Ja totiž, a moje okolie to pri mojej radosti zo života iste vôbec neprekvapí, zbožňujem čokoládu. Zbožňujem tú úžasnú chuť rozpúšťajúcej sa tabuľky čokolády na jazyku štekliacej tie správne chuťové poháriky. Mliečna čokoláda, horká čokoláda, biela čokoláda, oriešková a hrozienková čokoláda, veľkonoční zajačikovia a vajíčka, vianočné salonky, čokoláda so 70% podielom kakaa, bonbóny Neuhaus, Leonidas, Godiva...jamiii...mohla by som pokračovať donekonečna.
Nečudo, že film Čokoláda s Juliette Binoche patrí k mojim obľúbeným, a to najmä časť, kde predtým asketický starosta vykráda čokoládový výklad.
A najkrajší kompliment? Jeden dnes už dávno zabudnutý kamarát mi pri spadnutí snehovej vločky na mihalnice povedal: „Aha, vyzerá to ako biele kačacie pierko, čo láme tabuľku čokolády na tom plagáte Milky...“ Ďalší dôkaz mojej prirodzenej spätosti s touto pochúťkou.
Možno sa niekomu môže zdať americké spracovanie Charlieho a továrne na čokoládu s tečúcim čokoládovým vodopádom, jedlou trávou, humpalumpami, veveričkami lúskajúcimi oriešky a strach naháňajúcim Willy Wonkom v podaní Johnnyho Deppa jedným veľkým gýčom, trocha rozprávkového gýča však nikdy nezaškodí. A navyše, film má morálne posolstvo...hm, aj keď niekedy prehané.
Tááákže, liter horúcej čokolády do termosky a hor sa do kina!
