Hlavný predstaviteľ: Človek pohlavia ženského - jeden kus.
Schopnosti: Vysoká škola s učiteľským zameraním, znalosť anglického, francúzskeho a nemeckého jazyka. Zbožňuje flexibilitu a je „budget friendly“, t.j. nemusí sa do nej vrážať veľký kapitál.
Diagnóza: 6 zamestnaní.
Ľudí, ktorí často menia pôsobisko svojho pracoviska, zvyknú mnohí nazývať fluktuantmi, prípadne neprispôsobivými a nespoľahlivými indivíduami. Zamestnávatelia sa boja, že sa nezačlenia do kolektívu, majú príliš mnoho návrhov, ktoré nezapadajú do plánu a rozvracajú pokojný život firmy. Priznám sa, že zo strachu pred podobnými názormi všetky zamestnania vo svojom životopise nepriznávam. A môžem? Veď posúďte sami.
Do trojpísmenkovej počítačovej firmy som nastúpila hneď po škole. Vysoký klimatizovaný priestor a všadeprítomné reklamy na mňa pôsobili veľkolepo. Po firme dôležito korzovali muži v oblekoch a ženy v „niečom podľa kódu“. Zakladače som si nikdy nepomýlila. Boli úhľadne zoradené a očíslované. Moja mama tvrdila, že s mojím vzdelaním môžem buď učiť alebo „robiť administratívu“. Ja som však tvrdohlavá povaha, a preto som za sebou zatvorila sklenené dvere vysokého klimatizovaného priestoru a bežala kade ľahšie. Do lepšieho. Vraj.
Zamestnanie číslo dva: banka. Tiež mnoho reklám, ale menej korzujúcich pánov v oblekoch. Aj požiarne cvičenie sme mali. O mesiac sa udiali organizačné zmeny a ja som sa ocitla na úrade práce.
Názov „Úrad práce“ znie strašne. A rovnako aj vyzerá. Pochmúrne nízke „unimobunky“, kde stratíte náladu aj motiváciu. „S vysokou školou sa predsa nemôžete ocitnúť tu“, vravíte si. Keď nakuknete do formulárov ľudí v rade pred sebou a zbadáte skratky Ing. a Mgr., nálada sa vám nepochybne zdvihne. Pre väčšinu firiem som bola nepoužiteľná. Vyštudovaný učiteľ, rok praxe v administratíve a tri jazyky európskej únie. Absolvovala som dvadsať pohovorov a otázky typu „Kde sa vidíte o päť rokov?“ mi prestali naháňať strach (aj keď som vždy mala nutkanie odpovedať „Na vašom mieste“).
Po ŠTYROCH mesiacoch AKTÍVNEHO hľadania práce, vypekania koláčov a vyzdobovania domu ihličnatými vetvičkami (blížili sa totiž Vianoce) sa konečne naskytla šanca. Konzultantská firma s francúzskym názvom a moje tretie zamestnanie. Buď tigrom! Skúsila som to, avšak s mojou diagnózou nájsť zaujímavú prácu som bola tigrom v byrokratickej džungli len desať dní. Našla som si totiž veľmi zaujímavú prácu. Bola to síce tá istá firma s troma písmenami (a vraj nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, pche!), ale bola to výborná skúsenosť, milí ľudia a počítač na doma. Firma o rok neskôr zistila, že nemá peniaze na organizáciu školení, t.z., že nepotrebuje pracovníka na ich organizovanie. Priradili mi inú prácu. Spracovávanie reportov, správ a kopírovanie dát z jedného excelovského súboru do druhého. Administratíva vo veľkej modrej verzii.
A tak som hľadala ďalej. A našla som. Vysnívaná pracovná náplň „redaktorka“ sa stala realitou. Miesto: internetový časopis. Po 14 dňoch intenzívneho písania náš šéf zistil, že na nás míňa príliš veľa peňazí a dal mi podpísať odovzdanie kľúčov a, mimo iného, aj výpoveď.
Ponaučenie: Každá zmena zamestnania znamenala pre mňa veľký stres. Niekde som čítala, že v rebríčku vyvolávača stresov sa zmena práce radí na druhé alebo tretie miesto po rozvode. Trhom práce som označená fluktuantom. Je však niečo zlé na tom, že mladý človek bez záväzkov, s vysokou školou a znalosťou troch cudzích jazykov hľadá zaujímavú prácu? NIE dobre platenú! ZAUJÍMAVÚ! Hoďte kameňom tí, čo chcete byť tigrom v byrokratickej džungli. Ja chcem písať. Mám zatiaľ len tento blog, lebo bez novinárskej praxe ma do „brandže“ nechcú, ale ja hľadám ďalej.
Súčasnosť: Som v zamestnaní číslo šesť. Administratíva. Ale to už je iný príbeh.
