Komu sú maďarsko-slovenské vzťahy ukradnuté, nemieni sa nad touto otázkou zamýšľať, nikdy nejedol maďarský guláš, netancoval čardáš, prípadne živého Maďara nevidel a ani o ňom nepočul, nech hneď a zaraz prestane čítať! (Radím kliknúť na nejaký kvetinkový článoček).
Pre tých, čo k tomu chcú niečo dodať, ponúkam môj pohľad na vec.
Tak pekne po poriadku.
K úvahe nad touto témou ma priviedol istý nemenovaný obyvateľ našej republiky, ani Slovák ani Maďar. Keďže disponuje znalosťou oboch jazykov a žil dlhší čas v oboch krajinách, môže sa podľa môjho názoru k celej záležitosti postaviť bez predsudkov. A takých ľudí nie je na Slovensku veľa.
Dôkaz je hneď po ruke. Ja, osoba snažiaca sa nikoho nehodnotiť a neodsudzovať, som prišla na to, že mám v sebe blok, predsudky, predpojatosť, nazývajte si to ako chcete. Mám blok, keď počujem vyrevúvať maďarskú hudobnú legendu v rádiu: „Seretleeeek...(pravdepodobne to píšem gramaticky nesprávne, ale veď neskôr zistíte prečo). Mám blok, keď počujem správy v maďarčine v rádiu SiTy. Čo je horšie, nestáva sa mi to pri portugalčine, čínštine, dokonca ani pri rómčine. Tak čím to je?
Možné odpovede:
Odpoveď číslo 1: Maďarčine nerozumiem ani za mak, dokonca mi trvá hodiny, kým si zapamätám jednoduchú vetu typu „fasa tričko“. („Aaa, už je to tu, mladá nemôže posúdiť krásu jazyka, keď mu nerozumie...“).
Odpoveď číslo 2: Už moja mama si z útleho detstva pamätá, že ak babičky nechceli, aby niečomu rozumela, rozprávali pred ňou po maďarsky. Napríklad: „Nehovor o TOM pred deťmi!“
Odpoveď číslo 3: Maďarčina patrí do skupiny ugrofínskych jazykov, žiaden iný jazyk sa na ňu v strednej Európe nepodobá, je nám preto prirodzene cudzia.
Odpoveď číslo 4: No ako znie „seretlek“(tak ako sa to teda správne píše?), čiže „milujem ťa“ pre Slováka? Vynoria sa mu úplne iné asociácie.
Odpoveď číslo 5: Ja naozaj neviem.
Blok a predpojatosť neostáva len na úrovni jazyka. Slovo „Maďar“ sa už pomaly stáva na Slovensku nadávkou. A naopak? Posúďte!
Miesto: maďarská krčma. Skúste zaspievať „Nad Tatrou sa blýska“. Miesto druhé: slovenská krčma. Cenová skupina: čím nižšia, tým lepšie. Pokus: zaspievať niečo od podlahy, najlepšie po maďarsky. Nechcem vedieť, čo bolo potom...A vyjadrenia typu „Do tankoch a na Maďarov!“ od istého politika a „žiadne Slovensko neexistuje, v skutočnosti je to stále ešte Uhorsko“ od trocha pripitého maďarského občana v ako-inak, krčme, k zbližovaniu nás, susedov, neprispejú.
Po päťročnom štúdiu na vysokej škole viem nájsť aspoň historické vysvetlenie maďarsko-slovenských či slovensko-maďarských predsudkov: príliš dlhé obdobie, kedy Slováci nemali vlastný štát, Trianon, atď. Tým moje zmyslupné vysvetlenia končia.
A vy? Aj vy máte predsudky?
P.S.: Spomínaný nemenovaný obyvateľ našej krajiny začína misiu zbližovania týchto dvoch národov. Tak ja sa hlásim...a dúfam, že to nebude veľmi bolieť: „V krčmách teda radšej nezačínajme, ok?“
