Zdá sa, že podobná literatúra sa stane nevyhnutnou na spoznávanie bližších i vzdialených krajín odkedy sa Francúzi začali vyhrážať, že od imigrantov budú vyžadovať aspoň základy francúzskeho jazyka. Možno aj samotní Francúzi sú presvedčení, že im to veľmi nepomôže vzhľadom na počet imigrantov. Každopádne to bola bonne idée. Táto „ktojelepšínacionalistaakoja“ ochrana so zámerom chrániť trh práce môže zájsť oveľa ďalej. Keď už Rakúšania navrhli skúšanie prisťahovalcov z rakúskej histórie a kultúry (pomlčím o tom, koľko Rakúšanov vie, kto vynašiel penicilín), tak naozaj neviem kam to speje.
A akú ochranu trhu práce zavedieme my? Áno, už to mám, každý imigrant, hoci aj Uruguajčan bude musieť povedať stokrát za sebou taška - ťažká, taška – ťažká a strč prst skrz krk. A potom ich ešte donútime odrecitovať presný rok uzákonenia spisovnej slovenčiny, miesto, kde sa to stalo, kto to spáchal, kedy a prečo to spáchal a akú mal vtedy farbu ponožiek. Tak a zástupy Angličanov, Francúzov, Rakúšanov a Nemcov, ktorí sa budú hrnúť za prácou na Slovensko majú po chlebe!
Žijeme všetci v jednej Európe, áno, máme iný jazyk, kultúru a identitu, ale dohadovať sa kto, komu a kde kradne prácu je smiešne. Pobočky firiem riadia totiž páni manažéri, ktorým je srdečne jedno, či šróbiky a náhradné diely bude skrutkovať Číňan, Francúz alebo Slovák. Ide len a len o sladké výnosy a o to, koľko bude stačiť zaplatiť zamestnancovi, aby „držal h... a krok“, (rozumej bol lojálny) aspoň pol roka. Dúfam, že si to uvedomím, keď budem o pár rokov nadávať na ľudí z Kazachstanu, ktorí mi budú kradnúť moje miestečko na výslní.
