Rozčuľujú ma tie amerikanizmy. Používam ich denne. Revenue, update, e-mail, PC, CD, WC...a nezabudnúť na targety! Na aké targety? Tie na WC? Cudzie slová sa už usídlili v mojom bežnom slovníku. „Kólni“ mi, budem na „lajne“ – teda chcela som povedať, že mi môžeš zavolať, lebo budem zastihnuteľná. Alebo: „Môžeš plís apdejtovať tento fajl, lebo môj menežér chce mať aptudejt info“. Jednoducho - šéf chce dostať čerstvé informácie a basta, fidli, motyka.
Nevravím, že nemám rada cudzie jazyky. Naopak. Za cudzími jazykmi sa idem potrhať. Spíkujem po English, skúšam šprechovať Deutsch, parlovať francais, hablar espaňol...no dobre...iba un poco. Ale mrzí ma, že cudzie jazyky, v mimoriadnom meradle angličtina, vytláčajú našu ľubozvučnú slovenčinu. Nechcem tu robiť jazykové okienko ani pretláčať používanie sopliaka, grobiana a truľa do slovenského dabingu. Ale od istého času som si vedomá krás slovenčiny.
Uvedomila som si to hlavne vtedy, keď som spoznala cudzincov, ktorí sa chcú učiť náš jazyk. Usilovne lúskajú nominatív, genitív, píšu diktáty o Lúčnici a zbožňujú slová ako čučoriedka, nevädza, habaďúra a podobné. Nevedia, čo znamenajú, ale znejú pre nich veľmi milo. Tak pôvabne. A že vraj francúzsky jazyk je jazykom básnikov! Slovenčina je určite hneď za ním.
Niekedy je to samozrejme ťažké. Prekladať počítačovú literatúru sa bez amerikanizmov nedá. Je to plné zaručene najlepších technologických výdobytkov, pc-zážitkov a nových programov, čo vás pripútajú k obrazovke.
Vo Francúzsku kedysi vznikol zákon, ktorý zakazoval používať slová v cudzom jazyku, ak ste mohli použiť francúzske slovo. Neviem, či je tento zákon ešte v platnosti, ale každopádne to bol celkom dobrý nápad. U nás asi neschváliteľný, bez minimálnej podpory. Všetko sa dnes točí okolo biznisu, globalizácie, mobilov...
Keď sme už pritom – viete, že v slovenčine sa lomítko povie správne lomka?
