Odpoveď som mala pripravenú už po prečítaní nadpisu. Klamú, pretože hovoriť klamstvo je pohodlnejšie, nezraňujúce, zachraňúce. Niekedy sa to oveľa viac oplatí. Všetci občas klameme. Trocha si vymýšľame, zveličujeme. Klamanie, vymýšľanie, zavádzanie a zveličovanie je nám ľudstvu vo veľkom vlastné. Nech hodí kameňom ten, čo ešte nikdy neprepadol tejto necnosti.
Začíname odmalička neškodnými výmyslami. „Tej bábike som fakt neodtrhla hlavu ja, to už bolo...“ Klameme svojich rodičov, svojich priateľov, svoje deti, svojho zamestnávateľa.
„Ale samozrejme, že ovládam dokonale nemecký jazyk“, presviedčala som môjho bývalého šéfa. Alebo „Neviem, kam sa podela celá výplata, veď som si celý mesiac nebola ani nikde sadnúť“, nástojčivo som tvrdila môjmu priateľovi.
Začiatky: rodičia nám tvrdia, že darčeky nosí Ježiško. To patrí do šuflíka tzv.neškodných neprávd. Poznanie, že Ježiško nechodí po vianočných nákupoch a nestrká balíčky dozadu do skrine príde akosi prirodzene.
Pokračujem: v škole do nás hustia, že keď sa nebudeme poriadne učiť, pôjdeme kopať kanále. Viacerí moji spolužiaci zo základnej kašlali úplne na všetko, vrátane školy, kanále však nekopú. V dospelosti sa klame vo veľkom. Klame ten, henten a hentamten asi najviac. „Tento krém vás do mesiaca zbaví všetkých vrások! (mimochodom, aj peňazí). „Ponúkame veľké zamestnanecké výhody“, po pol roku viete, o čo im šlo. Polopravdy nám ponúkajú noviny, časopisy a každý televízny kanál možno okrem Discovery a Spektrum. A to len preto, že tam bežia dokumenty o zvieratách. A zvieratá neklamú.
Tento článok nemá žiadne morálne posolstvo. Neviem nič poradiť, lebo klamať budem aj tak. Iba toľko som chcela.
P.S. „Drahý, ja skutočne nemilujem niekoho iného. Nie je to v tom. Vieš čo, zajtra ráno sa zobudím a poviem Ti pravdu. Alebo radšej nie“.
