Poznáte to, keď máte v sebe milión pocitov? Myšlienky sa vám v hlave predbiehajú, chcete všetkým všetko vysvetliť a nakoniec sa pýtate, či vám vlastne ľudia porozumejú. Tieto pocity prežívam najmä vtedy, keď sa ku mne dostávajú informácie, ktoré zásadným spôsobom poukazujú na mňa a naše hnutie Progresívne Slovensko, ktoré chce vraj z tejto krajiny urobiť niečo “nezlučiteľné so životom”. Tradičná rodina údajne už nebude tradičná. Na ulici vraj budete stretávať viac prisťahovalcov ako domácich. A v nejakých kuloároch sa povráva, že chceme dať práva každému a na všetko, lebo “to sú tí liberáli”.
Naposledy niekto z priateľov na FB zdieľal obrázok rodiny z Británie s titulkom, ktorý hovoril, že otec sa chce preoperovať na ženu a mama na muža – a toto sa vraj stane, ak budeme voliť liberálne strany. Vtedy som premýšľala nad tým, čo môže niekoho viesť k takémuto zasahovaniu do života niekoho iného. Veď všetci sme ľudské bytosti, máme svoje pocity, myšlienky a práva. Nikto nemôže fotku rodiny s trans rodičmi vystavovať ako ukážku zvráteného života na tejto planéte.
Verím v Boha a dúfam, že všetko na Zemi má svoj význam. Chcem zároveň veriť, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí a napokon vždy hľadajú dobro. Chcem veriť, že budeme v prvom rade spravodliví a schopní si pomáhať. Ľudia by si mali uvedomiť, že líšiť sa od väčšiny je častokrát náročné a títo ľudia musia prekonávať prekážky, ktoré si my ani len nevieme predstaviť. Namiesto toho, aby sme sa im usilovali porozumieť, na nich ukazujeme prstom, smejeme sa a súdime ich. V takých chvíľach si hovorím len jedno: Čo ak raz bude vaša dcéra alebo syn cítiť niečo inak ako vy? Budete ich preto menej ľúbiť?
Každý človek – bez ohľadu na vieru, farbu pleti či pohlavie – má právo sa rozhodovať sám za seba. Nesúďme niečo, čo sme sami neprežili, pretože raz môže niekto rovnako nespravodlivo súdiť nás. Ten, kto ublíži, nech je potrestaný, ale ten, kto len potrebuje pomoc a pochopenie, nesmie zostať stáť pred zatvorenými dverami.
Pri úvahách o inakosti je častou témou aj rodová (u nás) nerovnosť. Síce sa o nej nešíria obrázky na internete, ale máme ju tu a často je nám oveľa bližšie, ako by sme si priali. Nie je však taká viditeľná, preto máme pocit, že nie je dôležitá. Pritom ju mnohí z nás každodenne prežívajú vo svojich domácnostiach, na pracovisku či na verejnosti.
Lacné vtipy na adresu žien, sexistické reklamy (napríklad na umývanie auta typu ”Kompletka za 22 eur” s polonahou ženou na obrázku), nerovnosť v ohodnocovaní či zaobchádzaní so ženami – to všetko značná časť našej spoločnosti akceptovala. Dokonca aj mienkotvorcovia. A potom sú krajiny, v ktorých je takéto konanie nepochopiteľné a neakceptovateľné – rovnako, ako je to neakceptovateľné a nepochopiteľné na Slovensku pre nás, progresívcov (áno, progresivizmus zahŕňa aj feminizmus).
Nedávno som sedela spoločne s odborníčkami na rodovú rovnosť a položila som im viacero otázok. Jedna z nich bola zameraná na to, či je naša spoločnosť pripravená na posúvanie hraníc chápania rovnosti muža a ženy. Dostala som odpoveď, že tu nejde o to, aby sme niekoho presviedčali, že ženy teraz nemajú byť na rodičovskej, alebo že by už žiadna z nás nemala byť ženou v domácnosti. Nie, my len musíme garantovať právo môcť sa slobodne rozhodnúť v každej životnej situácii. SLOBODNE a bez toho, aby nám ktokoľvek z okolia – či už štát, rodina alebo priatelia – určoval a obmedzoval naše rozhodnutia. Zároveň ROVNOSŤ musí platiť pre každého z nás. Nemôžeme byť jeden viac a iný menej.
Som súčasťou progresívneho hnutia, ktoré stojí na rovnosti, slobode a spravodlivosti. Som úplne obyčajná žena z dediny, milujúca matka dvoch detí, verná svojmu mužovi a tiež som človek, ktorý má často strach z toho, čo nie je úplne bežné. Napriek tomu viem, že len rozvážne rozhodnutia a snaha pochopiť toho druhého nás môžu posúvať k lepšiemu svetu. Ak dovolíme, aby našu myseľ ovplyvňoval strach a obavy zo všetkého, čo je nové, nedokážeme byť nikdy skutočne šťastní a slobodní.
A na konci všetkých týchto myšlienok skončíte pri tom, že rovnosť a sloboda sú základ, no my tu predsa musíme riešiť aj iné, oveľa pálčivejšie problémy – nefungujúce školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo. Neustále zisťujem, že ak budeme mať fungujúci štát, ľudia nebudú mať potrebu riešiť a ukazovať prstom na inakosť. Rodová rovnosť bude prirodzená, pretože všetky časti nášho štátu budú vzdelávať a pomáhať tak, aby sme žili spravodlivo a slobodne a tvorili otvorenú, a pritom súdržnú spoločnosť.
Ano, to je pre mňa Progresívne Slovensko a jeho liberálne hodnoty!
