Voda vo vani už bola ľadová a špinavá, čierna, akoby sa v nej kúpalo blato. Apaticky v nej sedela, viečka sa jej kĺzali po očiach, ruky pokojne uložené pozdĺž tela, nohy skrútené, prameň vlasov prilepený uschnutým blatom na líci.
Voda sa rozčerila, zvlnila a vlny začali narastať. Rýchlo otvorila oči a vydesene sledovala vlny. Voda sa dvíhala do výšky a fialovela. Keď nadobudla sýto fialovú, začala vytvárať kruhy a v ich strede vytvorila sa diera vyzývajúca na ponorenie. Dievča zdvihlo najskôr jednu, potom druhú ruku a opatrne ich vsúvala do stredu fialového vodného špirálovitého točiaceho sa kruhu. Kruh ju pomaly vťahoval do svojho stredu. Bola dnu. Všade samá sýta fialová, letela nad morom, nie, oceánom fialovej vody, rozprestrela ruky a po prvýkrát lietala, nechala sa unášať prúdom, nechala, nech ju vedie, smiala sa, bola šťastná, mávala rukami, rozhliadala sa vôkol seba. Kývala nikomu, kývala vode, mávala, pišťala.
Voda opadla. Sedela s rozviatymi vlasmi a roztiahnutými rukami vo vani so špinavou ľadovou vodou. Rýchlo vstala, zľakla sa rýchlo sa hrdzavejúcej vani. Vaňa metamorfovala. Spod nôh jej vytekala voda, vaňa sa skrúcala, menila tvar, steny sa rozširovali, predmety zakrpateli alebo rástli. Zbadala šporák, skrinky, stôl a stoličky, voda sa zdvihla a vytvorila ženu. Mama.
Stála uprostred kuchyne a prijala od matky uterák. Zakrútila sa doň a sledovala matku pri činnosti. Stála pri šporáku, horel len jeden horáčik. Miešala niečo v hrnci, pomaly, precízne. Prešla šuchtavo ku kredencu, vzala kamienky, lyžičky, kúsky stvrdnutého chleba, papierové guľôčky, chlpy z mačky a všetko nahádzala do hrnca. Na jeho boku zívala veľká diera. Cez ňu videla, ako sa všetko mení na chutne vyzerajúcu slepačiu polievku. Z úst sa jej spustili sliny. Pokvapkali podlahu, spojili sa v jednu kvapku sliny a tá sa pohybovala smerom k šporáku, vyliezla po ňom a vošla cez dieru v hrnci do polievky. Dievča chcelo niečo povedať, upozorniť matku na slinu, stála však len s roztvorenými ústami a s údivom v očiach. Slina zožrala polievku, hrniec bol prázdny. Matka prestala miešať obsah v hrnci, pretože v hrnci už nič nebolo. Smutne sa dívala na slinu a prešla k stolíku, sadla si zaň na malú rozkývanú stoličku, hlavou udrela dlane a začala potichu plakať. Slina vyšla dierou z hrnca, zliezla zo šporáka, ale oveľa pomalšie ako prv, pretože mala veľké tučné brucho, plazila sa po zemi. Chcela ju zašliapnuť, nahnevaná, rozzúrená, nohu však nezdvihla, stála uprostred a sledovala slinu. Hrozivo sa blížila k matke a začala ju pomaly a chutne požierať od nôh až k vlasom. Matka len plakala a nevšimla si, že jej už chýba polovica tela, jedno črevo sa odpojilo a padlo s pleskotom na zem. Slina dožrala svoju obeť a padla s pleskotom vedľa čreva. Hlasno odgrgla a otvorila papuľu. Lenže črevo sa vzpriamilo, obtočilo sa sline okolo hrdla a slinu uškrtilo. Slina mŕtva na zemi zhnila, vyfučala sa a zmizla. Spolu so slinou začala miznúť celá kuchyňa, miznutie postihlo i steny, mizli v prázdnote. Črevo sa rýchlo plazilo k nej. Chcela ho striasť z nohy, ale sa ani nepohla, ani nemukla. Črevo jej vošlo medzi stehná a pomaly vchádzalo do vagíny, do jej vnútra. Chcela zakričať od bolesti, z úst jej nevyšiel ani hlások. Stála v prázdnote a s hrôzou sledovala, ako jej po stehnách steká krv z vagíny, krv sa hromadila vôkol nej, vytvorila kaluž v tvare valca, stúpala, už jej siaha po kolená, už do polovice stehien, už po pupok, už po prsia, po krk, siaha jej na nos, prestáva dýchať, zúfalo žmurká, krv sa jej vlieva do očí, prestáva vidieť, topí sa, dusí sa. Dvíha ruky, odrazí sa od zeme a stúpa, stúpa, možno to stihne, zachráni sa. Vyšla na povrch. Bolo to zdanie. To len krv mizne. Už siaha len po ústa, po prsia, po pupok, do polovice stehien, po kolená, po členky, už jej niet. Zažmurká. Stojí v hale. Strop siaha do takej výšky, že ho nevidno. Pristúpi k nej obrovský prs. Obzerá si ju, diví sa. Pristúpia ďalšie a ďalšie prsia. Niečo si šepkajú, o niečom sa radia, niečo si zapisujú do zápisníčkov. Keď sa lepšie prizrie, zbadá, že z jedného prsu von sa tlačí strapatá hlava, jedna ruka, druhá, telo, nohy a padne na zem. Prs vyfučal. Ostatné sa vydesili a zutekali. Bol to zjavne muž, pretože pod pupkom mu trčal penis. Stál a zvedavo si ju prezeral. Poškrabal sa na hlave a dotkol sa jej ramena. Penis sa mu vztýčil. Pristúpil k nej, schytil ju za ruku a ťahal. No nepohla sa z miesta. Stála ani prikovaná. Odkráčal od nej a obzrel sa. Nasleduj ma.
Natiahla za ním ruky, ale nohy sa jej nepohli z miesta. Steny sa k nim blížili. On si to však asi nevšímal, lebo kráčal priamo oproti blížiacej sa stene. Keď do nej narazil, kráčal ďalej aj napriek tomu, že stena ho posúvala do stredu. Opäť mala hrôzu v očiach. Steny ich uzatvárali, štvorec sa zmenšoval, on sa blížil. Rozmliaždia ich o seba? Už stáli tesne pri sebe. Dotýkali, tlačili na seba. Panika ho uchvátila, tĺkol päsťami do steny. Zomieral. Cez ňu stena prešla, ostala za ňou stáť a nemo sledovala, ako steny rozmliaždili jeho vzpierajúce sa telo. Steny zmizli. Ostal prach z jeho kostí. Rozvíril sa. Vystaval človeka z prachu. Človek prišiel k nej a objal ju. Prach sa na nej rozpadol, vsal sa jej do pórov. Smutne stála, sklopila zrak.
Ani eskalátor ju nerozveselil. Po lícach jej tiekli slzy. Eskalátor ju viedol po meste. Ľudia všade teplo zababušení do hrubej vrstvy oblečenia. Pár pozdravilo, dvíhalo ruky a potriasalo jej. Stále stála nahá, apaticky a dívala sa raz na ľudí, raz na eskalátor, raz do výkladov vysvietených domov a budov. Dvíhala obočie, krútila hlavou.
Eskalátor ju priviedol na holú zem. Zacítila bolesť v podbrušku, niečo ju tam tlačilo. Z vagíny jej vyliezlo črevo. Ťahalo sa po nohách a caplo na zem. Rýľovalo pôdu. Zasievalo do nej svoje výlučky. Podrylo nohy a prepadla sa do jamy. Črevo ju zahrabávalo. Zem sa pohla a prehltla. Bola v zeminom žalúdku. Sledovala, ako sa nad ňou zhovárajú semená. Boli rôznofarebné, červené, tamto modré, žlté, hnedé, hnedo-žlté, oranžové, zelené, akékoľvek. Zbadala, že jej zvetrávajú ruky, telo sa mení. Chcela začať kričať, volať o pomoc, ruky zmizli. Zacítila, že zem ju pohltila, takmer zadusila, niečo ju tlačilo. Všimla si, že vyrastá zo zeme. Otvorila vydesené oči. Cez telo jej prechádzala rastlina, z úst vychádzala, od nôh začínala. Týčila sa do veľkej výšky a rástla ďalej. Mala svoje ruky, nohy. Boli súčasťou rastliny.
Na rastline sa objavili fialové bobule. Prišlo malé dieťa a zvedavo si ju obzeralo. Odtrhlo jednu bobuľu a chutne zakúslo. Odtrhlo druhú. Prinieslo si košík a trhalo a trhalo, až ostala nahá stáť a s dieťaťom si dívali do očí.
Potom sa dieťa vyzlieklo donaha, postavilo sa vedľa a stálo ako ona. Stálo celý deň, celú noc. Nadránom dieťa našli rodičia. Schytili ho za rúčky, ale dieťa sa nepohlo. Ťahali ho, volali, dieťa však nereagovalo. Sem-tam uprelo na ňu pohľad, potom ostalo ako ona apaticky stáť.
Postupne rodičia na dieťa zabudli. Stáli tam, spolu a bolo im dobre. Lenže aj zem má svoje roky a tak ako umierala, obaja vädli. Keď už boli sklonení a zvädnutí a zem pod nimi už mŕtva, dotkli sa chrbtami a zaspali.
Otvorila oči. Sedela apaticky vo vani s ľadovou a špinavou vodou, ruky ledabolo rozhodené vedľa tela. Oproti nej sedelo dieťa. A medzi nimi plávala na vode gumená kačka.
