Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Z výšin tak dívam sa na seba,
ako zohnutá pod tiahou bremena sedávam
za stolom s lyžicou pri ústach
a strapatými vlasmi
chcem načiahnuť sa a pohladiť
po líci
tú ubolenú ženu vedľa mňa
čo s cigaretou v ústach nič nevidí
a dýcha na mňa smrtný dym.
Vidím, okno je zavreté
a vo dverách visí kľúč
len odomknúť...
a dymu pribúda,
keď tu zrazu rozsvieti sa
moja tvár
tá v zrkadle
a skutočný obraz vlhne slzami...
nie! to dážď zjavil sa zrazu
a kvapká cez mokrú stenu
cez dieru v strope
až na mňa
ako v duši...
