Dlhá čierna zamatová róba padala na zem
- opona
Skrýva biele hodvábne evino telo
- hladké, nahé, pôvabné, zhýralé
Dvíham ruky do veľkého Ó
špičkami prstov dotýkam sa
Ústa v údive, šarlátové, ľúbezné, na bozkávanie
Privriem viečka - túžba krok
Róba rozprestretá do kruhu
Priklincovaná k doskám javiska
Od severu, z juhu
z východu a západu
stojí biely kôň
pýta sa svetla, kedy zhasne
ďaleká stráň
a silný vietor práši hrivu
cvála
v rytme neznámeho spevu
ryha v zemi
vlhké boky, jemný ľan
ošľahaná šija, kvapka krvi
prázdna dlaň
hladí opak ruky
dvíha sa para blednú oči mení smer
lúka končí, zráz
slnce splýva s oblohou...
Je zvláštne
ako tečú ti sliny
z napol roztvorených úst
zabudla som
že spíš s jedným okom otvoreným
pichnem doň ihlicou
nebadám zmenu